V júni je človek svedkom zaujímavej migrácie mládeže. Žiaci väčších miest si za koncoročný školský výlet zvolia vidiek, voľba dedinských detí zase padne na atrakcie, ktoré poskytujú mestá. Medzi najobľúbenejšie destinácie patria zoologické záhrady, adrenalínové tzv. dobrodružné parky, Palác zázrakov v Budapešti, ale nie sú neobvyklé ani výlety na väčšie kúpaliská.

Triedy, ktoré si za cieľ vyberú turistiku a dedinské atrakcie alebo lokálne pamätihodnosti, neostanú o nič chudobnejšie. V súčasnosti totiž všetky osídlenia ponúkajú pozoruhodné programy. Lokálne a dedinské atrakcie môžu byť aj preto lákavejšie, lebo hostitelia si viac vážia svojich návštevníkov a veľakrát ponúkajú svoje programy bezplatne. Návštevník sa teda nestretáva s tým, že zaplatí vstupné a zostane ďalej nepovšimnutý, ale poskytnú mu úplnú starostlivosť. Prečo si to dovoľujem tvrdiť? Vždy, keď som sa s deťmi vybral do nejakého slovenského národnostného osídlenia, pripravili pre nás zaujímavý, poučný program, remeselnícke dielne a miestne gastronomické špeciality, pričom vyplatená suma predstavovala len zlomok výdavkov za ponúknuté služby, ktorých bolo dostatok.

Lokálpatriotizmus vs. dedinský turizmus

Dozaista je vám zrejmé, že som zástancom dedinského turizmu. Nie som lokálpatriot, teda človek, ktorý nadmieru miluje svoj kraj. Mnohokrát som však svedkom toho, že mládež nepozná znamenitosti svojho okolia, okresu alebo regiónu. Pamätám sa, že keď som chodil do základnej školy, necestovali sme viac desiatok kilometrov. Stačila nám deka, ktorú sme rozprestreli na tráve v najbližšom parku, zopár spoločenských hier z domu a dve členky rodičovského združenia našej triedy, ktoré nám na obed priniesli párky. Tie podávali v rožku a s horčicou. Celá chasa si užila tento „výlet“ a bol aj pre peňaženky rodičov i pre našu školskú kasu výhodný. Takto sme zažili príjemný deň spolu, bez pizze, McDonald´s-u a iných súčasných, podľa mňa aj zbytočných trendov.

Pre stromy nevidieť les?

Spomenuté úslovie je na zamyslenie. Dnes rodičia a učitelia veľakrát zabúdajú na danosti bydliska, a chcú silou-mocou poskytnúť akýsi zážitok. Preto sa na koncoročný školský výlet vyberú do kina, na kúpalisko alebo si zvolia nejakú drahú únikovú hru. Zabúdajú však na to, že potešiť môže aj ich blízke okolie. Dozaista podobná myšlienka viedla žiakov a učiteľov niekoľkých škôl Slovákov v Maďarsku. Na sociálnej sieti sme natrafili na dva príspevky – žiaci navštívili slovenské národnostné pamätné domy a určite neodišli odtiaľ s dlhým nosom.

Na výletníkov gulášom a parenými buchtami

Pešiu túru do Baňačky si zvolili žiaci 7. triedy z Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom. Šestnásť žiakov s učiteľmi Ladislavom Štefanom Kapim a Csabom Mórém z Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy namierili rovno k Národopisnej zbierke zemplínskych Slovákov Nové Mesto pod Šiatrom – Baňačka. Budova sa síce stále obnovuje a pred verejnosťou bude ešte aspoň do septembra uzavretá, ale siedmaci dostali výnimku. Museli však dodržiavať protipandemické opatrenia. „Siedmaci patria do tej generácie, ktorú nemožno motivovať hocičím. Najmä suchý výklad zvýši ich nezáujem. Vtedy zvyknem hovoriť o prítomnosti a budúcnosti našej národopisnej zbierky. V niektorých očiach vždy zbadám záujem, dokonca sa aj opýtajú na vystavené predmety. V budúcnosti plánujeme našu zbierku interaktivizovať, teda chystáme krátke nahrávky, ktoré by mohli zaujať deti. Napríklad teta Marika by v niekoľkých minútach opísala a ukázala ako sa pripravujú parené buchty a potom by si aj deti vyskúšali ich prípravu. K tomuto by sme pridali remeselnícke dielne. Chceme dosiahnuť, aby sa obec zmobilizovala a aj návštevníci odchádzali spokojní. Rozmýšľame aj nad tým, že v záhradke oblastného domu by sme spolu s miestnymi obyvateľmi vytvorili bylinkovú záhradku, ktorá by tiež spestrila paletu našich služieb,“ spomenula vedúca baňačskej národopisnej zbierky. Zuzana Xénia Szabová hovorila aj o tom, že poskytujú všetky možnosti na odučenie hodín slovenskej vzdelanosti, ako aj o tom, že onedlho budú jednou zo zastávok v rámci táborov Slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom. Prípravy sú teda v plnom prúde. V ponuke nebude chýbať fazuľový guláš a parené buchty, ako ani ľudové či športové hry, a o celodenný program je postarané.

Výsledky vynaložených síl sú hmatateľné

Vedenie békeščabianskeho oblastného domu v juhovýchodnom Maďarsku tiež privítalo žiakov základných škôl z trojstupňového výchovno-vzdelávacieho zariadenia, 5. a 7. triedu z tamojšieho Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe. Dovedna 30 žiakov sprevádzali Ildika Očovská a Eva Sarvašová. Vedúci predstaviteľ tamojšej Slovače Ondrej Kiszely mládež sprevádzal na netradičnom celodennom dni slovenskej vzdelanosti od hlavného námestia cez Veľký kostol a Mestský úrad až do „Veľkej Marasti“, teda do jazdeckého parku, kde si všetci mohli zajazdiť na koni a aj pochutnať si na tradičných haluškách. „Máme veľa ponúk, ale nepracujeme podľa zaužívaných metód. Celkom z iného hľadiska pristupujeme k minulosti. Sme otvorení každej národnosti a snažíme sa v ľuďoch nájsť ich slovenský pôvod,“ povedal O. Kiszely. Dodal, že ich osvetárska práca má aj úspechy. „25. júna ideme prezentovať čabiansku knihu Povery a Michalda dolnozemských Slovákov. Večer bude vychádzať z výskumu Ondreja Krupu. Máme už nachystaného mýtického zmoka, topenca a aj strigu. Vyhľadali sme miestnu slovenskú školu, že potrebujeme malých hercov, lebo ide o interaktívne predstavenie. Až z dvoch tried sa prihlásili uchádzači. Podnecovalo ich práve to, že sa dobre cítili na prednáškach o Čabänoch,“ prezradil O. Kiszely. Dodal, že Michaldu spracuje ČABA300 Gastronomická a turistická jednota dolnozemských Slovákov do komixovej verzie ako trebárs Ondreja L. Áchima.

Ak máte aj vy nejaké zaujímavé zážitky z návštev alebo výletov, napíšte nám o nich. Vaše príspevky radi uverejníme na stránkach Ľudových novín alebo na webe. Buďte spolutvorcami najstaršieho a jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku! Sme tu s vami a pre vás už 64 rokov.

Atila Rusnák

Foto: facebook.com/szlovak.tajhaz, facebook.com/rudabanyacska