Slovenský jazykový tábor v Poľnom Berinčoku po štvrtý raz
Slovenské národnostné organizácie v Poľnom Berinčoku sa rozhodli, že tohto leta po štvrtý raz usporiadajú detský jazykový a hudobný tábor, doplnený o slovenskú vzdelanosť. Po vyhlásení výzvy sa počet účastníkov tábora naplnil, lebo záujem prekonal možnosti.
Slovenský jazyk deťom priblížili učitelia, ktorí učia slovenčinu aj v škole. Účastníci tábora sa oveľa radostnejšie pustili do riešenia úloh a osvojovania si základných slovenských slovíčok. Čoskoro zvládli aj celé vety. Hravou formou sa učili hovoriť a aj spievať slovenské pesničky. Každý deň popoludní mali možnosť priučiť sa rôznym remeslám. Za pomoci umeleckých remeselníkov vyrábali náramky z kryštálikov a všelijakých vlákien. Ich záujem vzbudili aj možnosti tvorby z papierových stužiek. Zaujímavé vrtuľky sa im rodili pod rukami. Ale aj výroba magnetiek na chladničku, či maľba na sklo mala veľký úspech. Okrem toho šili handrové bábiky z bavlnenej látky s ľudovými ornamentmi, zo šúpolia viazali ozdoby a dokonca vyskúšali aj tkanie. Deti si nevedeli vynachváliť prácu na hrnčiarskom kruhu. Erb mesta Poľný Berinčok, ktorý je uložený v depozitári hodnôt mesta, poskladali z dielikov puzzle. Z jednotlivých prác potom pripravili výstavu.
Posledný deň tábora sa účastníci vybrali na výlet. Navštívili Békešskú Čabu, kde zašli na sálaš Haluška rodiny Fraknovcov. Spoznali spôsob života na sálaši, jeho vznik, systém hospodárskych budov a zariadenia, i zvieratá žijúce na hospodárstve. Objavili tiež dôležitosť chovu zvierat. Aktívne sa zapojili do varenia halušiek od zamiesenia a vyvaľkania cesta až po finálnu prípravu. Dokonca si zobrali domov, čo vyvaľkali a nakrájali. Len pre zaujímavosť, haluškami nazývajú na Dolnej zemi dlhé rezance. Domáca pani pripravila na obed pre deti z Poľného Berinčoka tvarohové halušky. Po návšteve sálaša sa účastníci síce vrátili do Poľného Berinčoka, ale ešte nie domov. Pavol Vrbovszki a jeho manželka ich pozvali do múzea kočov a vozov, ktoré je tiež súčasťou depozitára hodnôt mesta. Musíme prezradiť, že každý deň popoludní hostili deti z tábora dobrotami Mamičkinej kuchyne. Maškrtníci sa veru oblizovali a pochvaľovali si, aké dobroty dokázali babičky pripraviť. Pochutili si na šiškách, palacinkách, rôznych haluškách, aj makových pupákoch. Prvý deň piekli v peci podpecníky, v ostatný deň varili v kotle špecialitu zo zemiakov, zeleniny, klobásy, slaniny a cestovinových mrvancov.
Na záverečnú slávnosť tábora prišli mnohí rodinní príslušníci. Boli zvedaví na program, ktorý si deti počas týždenného tábora nacvičili. Všetky deti dostali darček na rozlúčku, košíček, do ktorého si každý účastník tábora mohol pozbierať svoje výtvory z keramiky, zo šúpolia, ba aj svoje handrové bábiky. Za aktivitu na „hodinách“ dostali žiaci od svojich slovenských učiteľov čestné uznanie.
Deti sa cítili vynikajúco, bolo im ľúto, že sa tábor skončil. Všetci, deti aj organizátori veria, že letný tábor bude pokračovať, aby sa slovenský jazyk v Poľnom Berinčoku zachoval.
J. Borgulová/Kru
Foto: Ján Červenák
NTAB-KP-1-2021/1-000026
Uskutočnenie tábora podporila Kancelária štátneho tajomníka pre cirkevné a národnostné vzťahy Úradu vlády. Ruku k dielu priložili členovia Slovenskej národnostnej samosprávy v Poľnom Berinčoku, súkromné osoby a dobrovoľníci, za čo im patrí srdečná vďaka.