Čítanie je činnosť, ktorú každý z nás pozná. Venujeme sa jej pravdepodobne každý deň, čítame si noviny, čítame informácie na internete, čítame si správy v telefóne, čítame si počas jazdy autobusom, električkou, metrom.

Čítaním sa stávame gramotnými. Čítanie je dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Úplne iný rozmer však má čítanie kníh. To z nás robí ľudí sčítaných. S čítaním kníh sme začali už ako deti, niekto viac, niekto menej. Ten, kto si tento návyk osvojil v detstve, si ho pravdepodobne udržiava aj v dospelosti. Napriek tomu, že žijeme v dobe mobilov a tabletov, mnohí z nás radšej siahajú po texte tlačenom. Len tak si sadnúť, zabaliť sa do teplej deky a chytiť do ruky ten zázrak, ktorý nás prenesie kamkoľvek chceme.

Kniha – najlepší priateľ človeka. Nezradí nás, rozosmeje, pomôže nám zabudnúť na všedné starosti, zaženie depresiu. S čítaním kníh sa dokonca spájajú aj niektoré fóbie. Sú ľudia ktorí trpia strachom, že nebudú mať dostatok kníh na čítanie, trpia abibliofóbiou, niektorí milujú vône starých kníh – to nazývame bibliosómiou, iní sa zas čítania boja a trpia bibliofóbiou, sú aj takí, ktorí sa boja poézie a ich diagnóza sa volá metrofóbia. Knihy si väčšinou kupujeme v kníhkupectvách, radi tam vojdeme s myšlienkou, že nás možno niečo osloví, no často tam ideme s konkrétnym cieľom, nájsť knihu, ktorú nám niekto odporučil. Vedeli ste, že najväčšie kníhkupectvo na svete je v New Yorku a má rozlohu viac ako 14-tisíc metrov štvorcových, teda približne 175 trojizbových bytov? Najstaršie kníhkupectvo je v portugalskom Lisabone. Vzniklo v roku 1732 a knihy sa v ňom predávajú ešte aj dnes. Aj takéto zaujímavosti sme si mohli vypočuť na otvorení čitateľského týždňa, ktorý bol plný zaujímavých a tvorivých aktivít spojených s knihami, čítaním a autormi.

Prvý deň nášho týždňa, venovaného písanému slovu, sme tradične začali čitateľským maratónom. Tento rok sme ho realizovali formou hlasného striedavého čítania, zamerali sme sa na rýchle čítanie. Samozrejme, že za jeden deň sa schopnosť rýchleho čítania vypestovať nedá. Naším cieľom bolo navodiť čitateľskú atmosféru, ukázať, že pomocou rýchleho čítania dokážeme ročne prečítať niekoľko desiatok až stoviek kníh. To nám pomáha rozvíjať komunikačné zručnosti, vďaka častému čítaniu si prirodzene osvojujeme gramatiku jazyka. Čítali sme 42 minút, žiaci v jednom kole prečítali vždy dve vety a kolá sa opakovali až do ukončenia stanoveného času. Najrýchlejšími čitateľmi boli študenti prvej skupiny 9.ročníka. Samozrejme, hodnoty hlasného čítania sú odlišné od hodnôt čítania tichého.

Druhý a tretí deň boli venované tvorbe triednych projektov. Každá trieda pracovala so slovenskými detskými alebo mládežníckymi časopismi. Použili sme ich celé spektrum: Včielku, Adamka, Slniečko, Rebrík, Bublinu, Kamaráta a Quark. Vybrali sme si z nadpisov článkov zaujímavé myšlienky, vystrihli sme ich a rozložili na lavice. Postupne sme z nich skladali jednotlivé príbehy tried, lepili sme ich na projektový papier a dopĺňali k nim vlastné texty.

Štvrtý deň bol venovaný čitateľským kvízom, v ktorých sme sa zamerali na čítanie a počúvanie s porozumením. Žiaci a študenti súťažili v troch kategóriách: 2.-4.ročník (víťazmi boli štvrtáci a druháci, získali rovnaký počet bodov), 5.-8-ročník (zvíťazili šiestaci) a 0.-11.ročník (najlepší boli študenti desiateho ročníka). Keďže náš týždeň prebiehal počas posledného týždňa v marci, vo štvrtok 30.marca sme si na mimoriadnej hodine slovenského jazyka pre gymnazistov pripomenuli 203.výročie narodenia jedného z najväčších slovenských básnikov – Andreja Sládkoviča. Študenti 9. a 10.ročníka nás previedli životom básnika, vypočuli sme si zaujímavosti z jeho súkromnej korešpondencie, dozvedeli sme sa viac o jeho vzťahu k manželke Antónii a tiež o ťažkom období, keď bol skoro popravený. Vygenerovali sme si pomocou aplikácie JUĽŠ štúrovské mená všetkých študentov gymnázia. Vyriešili sme vedomostný kvíz o básnikovi, o ktorom sme sa učili aj na hodinách slovenského jazyka. Portrét Sládkoviča ku kvízu namaľovala študentka 10.ročníka Flóra Fenyőová. Na začiatok a na koniec sme zaradili hudobné spracovania Maríny v podaní slovenských spevákov a hercov. Predstavili sme si aj prácu našej študentky Dóry Trenkovej, ktorú sme ešte v minulom školskom roku poslali do súťaže Matičná esej. Bola napísaná práve na tému Sládkovičových veršov z Maríny „A čo je mladosť?“.

Doplnkovou aktivitou tohto roka bola tvorba veršov podľa schémy akrostich a cinquain na čitateľský strom. CINQUAIN je pomenovanie, ktoré pochádza z francúzštiny a je odvodené od slova cinq(päť). Ide vlastne o päťriadkovú báseň, ktorá zhŕňa myšlienky a informácie v podobe stručných výrazov, ktoré opisujú jednu tému. 1.verš: jednoslovné pomenovanie témy – podstatné meno, 2.verš: dvojslovný opis témy – dve prídavné mená, 3.verš: trojslovné vyjadrenie činnosti – tri slovesá, 4.verš: štvorslovné vyjadrenie pocitu, emocionálneho vzťahu k téme, 5.verš: jednoslovné synonymum témy. AKROSTICH je báseň, v ktorej začiatočné písmená veršov čítané zhora nadol vytvárajú slovo, skupinu slov alebo vetu. Žiaci môžu písať k menu pocity, charakter pomocou prídavných mien, vytvoriť príbeh. Spoločnou témou obidvoch bolo slovo ŠKOLA.

Posledný deň sme sa všetci stretli v aule, aby sme vyhodnotili priebeh týždňa, ocenili víťazov čitateľského kvízu a predstavili všetky triedne projekty. Verím, že v budúcom školskom roku budeme v tejto aktivite pokračovať, už teraz nám víria hlavou nové nápady na ďalšie formy spracovania projektových triednych prác. Na záver ďakujeme žiakom, študentom a učiteľom za zapojenie sa do projektu a prajeme všetkým veľa nových čitateľských zážitkov.

Anita Holá
vyslaná učiteľka MŠVVaŠ SR

Foto: autorka