Slovenská národnostná samospráva XVII. obvodu Budapešti spolu so Združením na zachovanie ľudovej kultúry Rákosvölgye zorganizovali uprostred leta tradičný slovenský letný tanečný tábor. Väčšina účastníkov boli členovia detskej tanečnej skupiny Fialka, alebo predstavitelia najmladšieho pokolenia, ktorí majú slovenských predkov z Kerestúru.

Slovenský jazyk hravou formou vyučovali dvaja odborníci, Monika Szelényiová a Bertalan Bertók. Deti učili ako pozdraviť, počítať i slovenské názvy častí dňa prostredníctvom piesní a detských riekaniek zozbieraných v Kerestúre. Pravidelným hosťom táborov XVII. obvodu je známy umelec Levente Galda, na ktorého sa deti vždy tešia. Ani tento rok nechýbala zábava so spevom a tancom. Z Leventeho repertoáru sa deti naučili slovenské cirkevné piesne. Súčasťou programu tábora bola jazda na koni. Osobitné poďakovanie patrí Jazdeckej škole Lastovička (Fecske) z Rákoscsaby a tamojšej vedúcej Eve Jägerovej. Na jazdu sa odvážili všetci, dokonca aj deti, ktoré tvrdili, že na takého veľkého koňa by si nikdy nesadli. Po jazde sme len s ťažkosťami opustili super ihrisko jazdeckej školy, nikomu sa nechcelo odtiaľ odísť.

Jedno dopoludnie sme strávili s členkami Ženskej speváckej skupiny z Kerestúru, ktoré deťom nielen zaspievali a porozprávali o histórii Kerestúru, niekdajšej samostatnej dediny a teraz mestskej časti Budapešti, ale obdarili ich aj chutnými koláčmi.

Deťom sa páčila aj návšteva samoty v XVI. obvode. Tam sme sa zoznámili s domácimi zvieratami v ich prirodzenom prostredí. Videli sme všetky druhy hydiny, sliepky, husi, kačice, morky, perličky, prepelice, holuby a boli tam aj kozy, ovce, kravy a osly. V krásne postavenom štylizovanom hospodárskom dvore sme videli dvor s pecou a hydinový dvor s klietkami a búdkami.

Pozreli sme si tiež film Kerestúrske hrdé ďiouke, v ktorom ženy hovorili o svojej slovenskej identite, o 20 rokoch, ktoré spolu strávili v skupine. To všetko je zachytené vo filme natočenom pri príležitosti 20. výročia vzniku Ženskej speváckej skupiny. Zaujímavosťou premietania bolo, že vnuci a pravnuci sa s radosťou stretli, vypočuli si a na striebornom plátne obdivovali svoje babičky, prababičky, tety a príbuzné. Na druhý deň sa rodičia účastníkov tábora zvlášť poďakovali za zážitok, ktorí sa ich potomkom ušiel počas predchádzajúceho dňa. Silným sa ukázal byť aj dojem, ktorý v deťoch vyvolalo premietanie vystúpenia folklórnej skupiny Fialka. „Úplne iný zážitok bol vidieť skupinu tancovať nie na malej obrazovke telefónu,“ povedali. Okrem premietania, tancovania a spoločného spievania bolo každý deň k dispozícii ihrisko, futbal, zmrzlina a ďalšie zábavné aktivity.

Na posledný deň sa zrodila malá choreografia zostavená pre túto príležitosť. Nacvičila ju teta Monika na melódiu, ktorú spievali ženy, a všetci účastníci si ju zatancovali. Škoda, že jedinečné vystúpenie bude neopakovateľné, pretože skupina sa už v tejto zostave asi nikdy nestretne. Čoskoro sa totiž začne škola a tak deti čaká veselý, i keď občas „ťažký“ život školákov.

László Csaba Pap/HaZ

Foto: László Csaba Pap