Vážení čitatelia našej prílohy, ktorú sme venovali 75-ročnému Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM)! V tomto článku prinášame názory dvoch mladých ľudí na najstaršiu novodobú spoločenskú organizáciu Slovákov v Maďarsku, ktorí sú nielen jej členmi, ale sa aj aktívne zapájajú do jej práce, respektíve sa aktivizujú na slovenskom národnostnom poli v Maďarsku.

Daniel Kátai, najmladší člen predsedníctva ZSM

– Ako by ste sa predstavili?

– Volám sa Daniel Imrich Kátai, pochádzam z Répašskej Huty, kde žijem od detstva. Pracujem v Jágri v nadnárodnej spoločnosti ako senior inžinier pre testovanie materiálov. Strednú školu a univerzitu som absolvoval v Miškovci. Vyštudoval som materiálové inžinierstvo.

– Z akej rodiny pochádzate?

– Môj otec pracuje v súčasnosti ako elektrikár-údržbár a matka je vedúcou Pošty v Répašskej Hute.

– Ste členom predsedníctva od roku 2023 a zároveň ste jeho najmladším členom. Kedy ste prvýkrát nadviazali kontakty so ZSM?

– Chodil som do Slovenskej národnostnej základnej školy v Répašskej Hute, kde som sa každý rok zúčastňoval na súťaži Spievanky a veršovačky, ktorú organizoval Zväz.

– Ako ste sa stali členom predsedníctva tejto organizácie?

– Judita Mátraiová Molnárová, dlhoročná a skúsená aktivistka Zväzu, s ktorou sme susedia, ma raz, keď som pracoval v záhrade, oslovila, či by som neprevzal vedenie boršodskej pobočky. Samozrejme, že som sa potešil a súhlasil som. Následne na valnom zhromaždení ZSM, ktoré sa konalo v apríli tohto roku, ma zvolili za člena predsedníctva.

– Spomenuli ste, že pracujete ako senior inžinier pre testovanie materiálov. Dokážete skĺbiť svoju profesiu s prácou vo Zväze?

– Je to dosť ťažké, bohužiaľ, niekedy sa kvôli práci nemôžem zúčastniť na zasadaní grémia. Ostatní členovia, ktorí sú prevažne dôchodcovia a časovo nie sú natoľko viazaní, to prijímajú s pochopením. Som im za to vďačný.

– Spomínali ste, že v členskej základni organizácie prevažujú starší ľudia. Ako vás prijali a ako sa vám spolupracuje?

– Vo vekovom rozdiele nevidím žiadne výhody ani nevýhody. Musím povedať, že dobre spolupracujeme. Všetci, aj vedenie Zväzu, sú veľmi ústretoví. Možno aj preto, lebo mnohí ma poznajú už od detstva a ja ich tiež.

– Popri práci a činnosti v ZSM vám zostáva čas aj na záľuby?

– Mám dve veteránske motorky a trabanta, vo voľnom čase sa rád zaoberám ich údržbou. Mám rád aj turistiku a cyklistiku. Mojím koníčkom je robiť družbu na svadbách. No, a v ostatnom čase ma zamestnáva rekonštrukcia domu v Répašskej Hute. Je to viac ako koníček, – dodal s úsmevom najmladší člen predsedníctva Zväzu.

– Úlohu družbu vykonávate v slovenčine alebo v maďarčine?

– Prevažne po maďarsky, ale už som to robil aj v slovenčine. Zaujímavý je príbeh svadby, ktorej hlavní aktéri prišli z Anglicka. Nevesta bola Maďarka a ženích Slovák. Musel som používať obidva jazyky.

– Ako vnímate spoluprácu Zväzu s inými slovenskými organizáciami v Maďarsku?

– Keďže som členom vedenia Zväzu len krátko, zatiaľ som sa nad tým nezamýšľal. Viem len to, že doteraz som sa na programoch v našom regióne nestretol s inou slovenskou spoločenskou organizáciou.

Adam Bača

Adam Bača pochádza z Luciny, kde žije aj v súčasnosti. Je to mladý ambiciózny, rodinne orientovaný človek, ktorý miluje svoju komunitu.

– Z akej rodiny pochádzate?

– Pochádzam zo slovenskej rodiny. Staršie generácie, moje babky a prababky, doma ešte hovorili po slovensky. Môj otec pôsobí na ministerstve vnútra ako policajt a vo voľnom čase kreslí karikatúry. Pôvodne študoval v Segedíne, chcel sa stať učiteľom slovenčiny a dejepisu, ale život ho napokon nasmeroval na inú dráhu. Moja mama pracuje ako predavačka.

– Kde a čo ste študovali vy?

– Chodil som do Národnostnej materskej a základnej školy v Lucine. Strednú školu som ukončil v Šalgótarjáne. Navštevoval som Gymnázium Imreho Madácha, všeobecný odbor so špecializáciou telesná výchova. Športu som sa venoval aj súťažne a 17 rokov som hral futbal. Po skončení strednej školy som v Budapešti v rámci vyššieho odborného vzdelávania absolvoval odbor informatika. Odvtedy pracujem v oblasti bezpečnostného inžinierstva.

– Kedy ste sa dozvedeli o činnosti ZSM?

– Bolo to počas mojich štúdií. Zúčastnil som sa na niekoľkých táboroch, ktoré organizoval Zväz, konkrétne jeho predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková.

– Odkedy ste členom organizácie?

– Minulý rok sme vstúpili do Zväzu ako Klub slovenských priateľov Luciny, ktorého som od roku 2019 predsedom. Klub pôsobí popri Slovenskej národnostnej samospráve v Lucine.

– Ako sa vyvíja vaša spolupráca?

– Veľmi hladko. Veľa sa rozprávame o tom, ako zlepšiť prítomnosť mladých ľudí vo Zväze, ako sa otvoriť mládeži. Neustále pracujem na tom, aby sa mladí ľudia zapájali do spoločenskej činnosti.

– Ako podľa vás môžu mladí ľudia zladiť svoju prácu a rodinné povinnosti so spoločenskými aktivitami?

– Žiaľ, je veľmi ťažké skĺbiť tieto úlohy. Ja osobne som sa vlani oženil a na programy chodím väčšinou so svojou manželkou. Moja širšia rodina to berie tiež dobre. V Lucine sú slovenské podujatia obľúbené, ľudia na ne radi chodia, nie je to pre nich záťaž.

– Ako vás prijali starší aktivisti Zväzu?

– Myslím si, že v dnešnom svete je veľmi ťažké sa v mladosti niekam zaradiť, presadiť sa, nech ide o pracovisko, alebo o spoločenskú organizáciu. Povedal by som, že musíme tvrdo pracovať na tom, aby nás prijali, uznávali, najmä ľudia, ktorí túto prácu vykonávajú už desaťročia. V žiadnom prípade nemôžem tvrdiť, že vo Zväze nás neakceptujú, ale musíme sa oveľa viac snažiť, aby nás prijali. Myslím si, že je to tak trochu prirodzené.

– Mám pravdu, keď si myslím, že sa s tým neviete úplne stotožniť?

– Nehovorím, že sa s tým nemôžem stotožniť. Ale myslím si, že v mnohých prípadoch my, mladí ľudia, rozmýšľame inak ako starší, na niektoré veci máme iné názory.

– Nielen v rámci Zväzu, ale v celej našej komunite je čoraz menej mladých ľudí. Ako sa podľa vás dá táto tendencia zmeniť?

– Myslím si, že najdôležitejšie je podchytiť ľudí v mladom veku. Ja som bol odmalička obklopený slovenskosťou a preto som pri nej zostal. Myslím si, že najlepší spôsob, ako získať mladých ľudí, je mať pre nich príťažlivé programy aj keď vyrastú zo školských lavíc. Staršia generácia by si mala uvedomiť, že to je skutočný problém, ktorý sa týka nielen našich občianskych organizácií.

Za rozhovory ďakuje Zoltán L. Havas

Foto: archív respondentov