Posledný septembrový týždeň patril v Slovenskej národnostnej škole Františka II. Rákócziho. medzi nezvyčajné. Konal sa tam 14. Slovenský národnostný týždeň – najväčšie tradičné podujatie tejto školy v Dabaši-Šáre.

Nápad usporiadať národnostný deň pochádza od niekdajšieho riaditeľa inštitúcie Štefana Garajského. Prvý sa konal pred viac ako dvadsiatimi rokmi. O to, že napokon deň prerástol do týždenného formátu, sa postarali časom učitelia slovenčiny. Zároveň sa stalo tradíciou, že posledný deň slovenského týždňa sa premenil na gastronomickú slávnosť, teda na ochutnávku jedál starých materí Šáranov slovenskej národnosti. Ako obyčajne, aj tento rok sa na záverečnom dni zúčastnil aj „strojca“ udalosti Štefan Garajský.

Škôlkari sú šikovní

Ako povedal na úvod riaditeľ inštitúcie Tomáš Nagy, „Charakteristickou črtou Dabašu-Šáre je, že tu žijú potomkovia slovenských rodín, ktoré sa sem kedysi presídlili z hornouhorských stolíc. Šársky slovenský dialekt zachovali a ešte stále používajú generácie starých a prastarých rodičov.“ Preto sa počas slovenského týždňa snažili školáci pod vedením svojich slovenčinárov čo najviac tento jazyk používať. A preto bol slovenský týždeň bohatý na akcie. Udalosti odštartovali vlastne už skôr, veď deti sa pripravovali na slovenský týždeň zhotovovaním výtvarných prác s tematikou mestskej časti Šára, kreslili a maľovali šáranské zvyky, ba predstavili, ako slávia v Šáre tradičné sviatky. V stredu a vo štvrtok sa konali jazykové súťaže. Kým na nižšom stupni sa žiaci pretekali v jazykovo-gramatických vedomostiach, starším zorganizovali zápolenie na tému Kto vie viac o Slovensku? V stredu sadli na bicykle a urobili si túru do kaplnky v Borzašpuste. Na štvrtok si naplánovali varenie a, ako tamojší hovoria, „koštuvanie“ slivkového lekváru. Popoludní išli do pomysleného školského kina. Žiaci nižšieho stupňa sa mohli presvedčiť že milučký kreslený lišiak Vuk vie celkom dobre po slovensky, ba aj celá jeho rodina sa s ním zhovára jazykom šáranských predkov. Aj žiaci na vyššom stupni si mohli sadnúť do „kina“ a tiež dostali svoju dávku pukancov. Zároveň organizátori otvorili výstavu výtvarných prác, ktorých autormi sú deti zo školy Františka II. Rákócziho.

V piatok 29. septembra Slovenský národnostný týždeň pokračoval kultúrnou prehliadkou nazvanou Haravara. Trma-vrma bola len okolo stolov, kde prebiehali tvorivé dielne. Dlhovlasým dievčatám po dabašsky zapletali vlasy, a vznikali účesy, ktoré radno ukazovať. Dokonca aj vo farbách vlajky Slovenskej republiky, bielo-modro-červené. Neviem, či za ne udeľovali body do súťaže Kto vie viac o Slovensku?, ale dievčatám slušali. Najväčšia „haravara“ však bola opäť na ihrisku, kde sa so stanmi postavili členovia Združenia rodičov a priateľov školy. Od rána sa tam konali úplné zázraky! Najprv pripravili a nádherne jesenne okrášlili stany, potom chystali, čistili, miesili, varili, škvarili a prezentovali starodávne jedlá, ktoré potom hladošom aj naporcovali, pričom sa aktívne zúčastňovali nielen mamičky, ale aj oteckovia.

Na „javisku“ pod strechou aj pred dyňami

Na školskom dvore tvorili pomyslené javisko krásne dekorácie jesenných plodov, farebných listov, kukurice, slnečnice, okrasné dyne a pestrofarebné tekvice. Najskôr ho obsadili deti najväčšej skupiny Katolíckej materskej školy Slnečný lúč a Slovenskej národnostnej MŠ Dúha. Sú to inštitúcie s výučbou slovenského jazyka. Deťúrence spievali, tancovali, prednášali riekanky súvisiace s jeseňou, vinobraním a spracovaním hrozna. Po škôlkaroch vystupovala citarová skupina Bažalička, tanečná skupina Borovenka a hosťom podujatia boli priatelia z Dunaeďházu, tanečná skupina Slnečnice. Pod vedením členiek súboru Borovenka usporiadali aj krátku tančiareň. Ohromný úspech mala súťaž talentov Škola má talent. Deti sa predvádzali nadšene, sebavedome a takmer bez trémy. Od nás majú všetci zlatý bod s postupom do ďalšieho kola!

(-tre)

Foto: autorka