V Osvetovom dome A. Józsefa v XIII. obvode Budapešti oslávila 23. septembra Slovenská samospráva Budapešti (SSB) 30. „narodeniny“. Výročie si predstavitelia jednotlivých obvodných slovenských volených zborov (v súčasnosti je ich 22) pripomenuli pútavým kultúrnym programom, v ktorom vystupovali mladí interpreti vážnej hudby z formácie More von dir, Folklórny súbor Lipa, ako aj speváci Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena.

Zo zahraničia prišli jubilanta pobaviť ochotníci zo storočného divadelného súboru z Podzámčoku inscenáciou Ferka Urbánka Ó, tie ženy. Stretnutie bolo zároveň príležitosťou pripomenúť si novinára a literáta Michala Hrivnáka, pri príležitosti jeho 90. narodenín. Oslava začala otvorením výstavy fotografií s názvom Tri desaťročia práce SSB v obrazoch a skončila rozhovormi za bielym stolom.

V mene súčasného zboru SSB sa prítomným prihovorila predsedníčka Edita Hortiová. Popri reprezentantoch 22 slovenských samospráv budapeštianskych obvodov v kruhu oslavujúcich privítala predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú a slovenského parlamentného hovorcu Antona Paulika. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti zastupoval prvý tajomník Viktor Petrašovský.

O tom, ako sa zrodila Slovenská samospráva Budapešti, hovorila Zuzana Hollósyová, ktorá bola nielen iniciátorkou založenia budapeštianskych samospráv, ale aj predsedala SSB v prvých desaťročiach. Niekdajšia predsedníčka poukázala na skutočnosť, že horliví a nadšení Slováci, zoskupení v slovenských občianskych združeniach a spolkoch, ako Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku, Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, či Slovenský folklórny súbor Prameň, podieľajúci sa aj na príprave Národnostného zákona, sa stretli v Budapešti. „Vtedy a tam sa zrodila myšlienka založenia Slovenskej samosprávy Budapešti... Po modifikácii volebného zákona sme sa dali do organizovania, každý vo svojom obvode,” povedala Zuzana Hollósyová. Podmienkou založenia budapeštianskej samosprávy bolo minimálne 10 obvodných volených zborov. Slovenských vzniklo v prvom cykle 11. Poslanci budapeštianskych samospráv mali jasnú predstavu o tom, čo potrebuje Slovač v hlavnom meste. Preto na úvod zorganizovali medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov, ktorá sa konala v polovici novembra 1997. Príspevky, ktoré na podujatí odzneli, inšpirovali k ďalšiemu pátraniu po stopách predkov a pamätihodnostiach v každom obvode. Výsledkom hľadania bolo položenie takmer tridsiatich pamätných tabúľ presláveným Slovákom, ako boli Jozef Viktorín, Ján Kollár, Ján Palárik, Šimon Klempa, Ján Nepomuk Bobula, Milan Hodža, Daniel Bachát, Jozef Petzwal, Jozef Rudnyánszky a ďalší, ba aj pamiatku slovenských pltníkov a robotníkov zachováva pamätná tabuľa v XIII. obvode. Zároveň sa vynorila otázka, ako osloviť budapeštianskych Slovákov. Odpoveďou bolo založenie časopisu, ktorý sa mal a má dostávať do každého obvodu, kde sa budapeštianski Slováci nachádzajú a v roku založenia SSB vyšlo prvé číslo periodika s titulom Budapeštiansky Slovák, ktoré aj napriek finančným a personálnym ťažkostiam nepretržite vychádza dodnes. K nadšenému dynamizmu tej doby patrí, že v ďalšom roku pod vedením Ladislava Petra založili pri SSB Klub slovenských dôchodcov a vďaka slovenským poslancom rôznych obvodov Budapešti vznikol Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Predsedníčkou Ozveny je dodnes Zuzana Hollósyová, ktorá sa neúnavne stará, aby zbor mal kvalifikovaných zbormajstrov a teleso malo patričnú úroveň. Poľutovaniahodné je však to, že Ozvena ani ďalšie spolky pri Slovenskej samospráve Budapešti dodnes nemajú vlastné sídlo ani stále priestory na svoju činnosť. V tých istých rokoch však vznikli pri SSB ďalšie organizácie, ako Slovenská beseda i 6-členná Hudobno-spevácka skupina Debnička. Formáciu viedla Katka Noszlopyová Hollósyová. Najvyšší budapeštiansky slovenský volený zbor okrem svojej permanentnej činnosti vyše 10 rokov organizoval úspešný slovenský jazykový kurz a tiež kládol veľký dôraz na výchovu dorastu. Preto SSB založila štipendium pre školákov, spomedzi ktorých sú dnes mnohí už poslancami v slovenských samosprávach hlavného mesta. Pre žiakov 4. a 5. triedy budapeštianskej školy organizuje SSB na základe Dohody o spolupráci s obcou Mojmírovce už niekoľko desaťročí slovenské jazykové tábory, počas ktorých sa žiaci zúčastňujú vyučovania v základnej škole v Mojmírovciach s tamojšími deťmi. SSB sa zaslúžila o vznik pútnického miesta v Blatnohrade (Zalavár) a pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda odhalila bronzové súsošie týchto svätcov, dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. Taktiež umiestnila v Blatnohrade turistickú informačnú tabuľu v slovenskom jazyku.

Spomedzi mimoriadne populárnych podujatí organizovaných slovenskou samosprávou hlavného mesta radno spomenúť Budapeštiansky fašiangový ples, úspešné doškoľovania poslancov i Deň budapeštianskych Slovákov. V deň slávnostného verejného zasadnutia s vyhodnotením celoročnej činnosti samospráv hlavného mesta od roku 2017 odovzdáva predsedníčka grémia aj cenu Za budapeštianskych Slovákov. V roku 2014 prevzala úlohu predsedu SSB po Zuzane Hollósyovej Edita Hortiová. Keďže poznala prácu zboru aj dovtedy, poznala programy, snahy, radosti, aj starosti, vedela, do čoho ide. Pod jej vedením SSB pokračuje v organizovaní akcií, ktoré si našli svoje miesto medzi budapeštianskymi Slovákmi. Spoločne slávia Deň žien i Deň budapeštianskych Slovákov.

SSB naďalej dbá o dobré vzťahy s Mojmírovcami, aj tohto roku boli budapeštianski Slováci na Dni obce, a snaží sa o vznik priateľstiev s ďalšími partnermi zo Slovenska. Práve v deň oslavy 30. výročia, keď prišli pozdraviť budapeštiansku Slovač ochotníci z Podzámčoku, prišla s nimi aj starostka obce. Mária Hrčková podpísala s predsedníčkou SSB Editou Hortiovou Dohodu o priateľstve a spolupráci. Možno budeme Divadelný súbor vídať s jeho novými i staršími hrami častejšie a Budapešťania pôjdu do Podzámčoku na krásne podujatia. Okrem podporovania tradičných súborov, združení a spolkov pri samospráve, E. Hortiová zaviedla koordinačné porady, veď vo viacerých budapeštianskych samosprávach sú mladí a zatiaľ neskúsení poslanci a predsedovia. Nutné je im pomáhať zorientovať sa a ukázať cestu. Dovtedy sa však ešte Slováci z hlavného mesta vyberú do Békešskej Čaby k obnovenej hrobke Ondreja L. Áchima. Edita Hortiová považuje za nesmierne dôležitú spoluprácu a súdržnosť slovenských samospráv v hlavnom meste. Vďaka kooperácii III., XII, a XIII. obvodu sa napríklad mohla uskutočniť oslava výročia na patričnej úrovni. Predsedníčka SSB je o. i. hrdá, že tri desaťročia môžu Slováci z Budapešti brať do rúk svoj časopis. Je to trochu ako zázrak. Budapeštiansky Slovák je najdlhšie vychádzajúce periodikum svojho druhu v hlavnom meste Maďarska v dejinách vôbec, pritom zohnať dostatok financií na jeho vydávanie vyžaduje niekedy nadľudské úsilie.

Erika Trenková

Foto: autorka