V kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Lutherovom dvore na Rákócziho triede v Budapešti sa v tretiu septembrovú nedeľu zišli veriaci z hlavného mesta a okolia na slovenskej bohoslužbe, zameranej na podstatu kresťanského života, zdôrazňujúc slobodu v Kristovi, život vedený Duchom Svätým.

Na úvod služieb Božích zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová prečítala verše z 5. kapitoly listu apoštola Pavla Galatským: Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Vychádzajúc zo Svätého písma pripomenula, že veriaci sú povolaní k slobode, ktorá však nesmie byť zámienkou povoľovať telu, ale vospolok si v láske slúžiť podľa prikázania „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého“. Ak totiž ľudia žijú podľa Ducha Svätého, nevykonávajú žiadosti tela. Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, ale keď ich vedie Duch Svätý, nie sú proti zákonom. Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť, proti ktorým nie je zákon. Ak duchom žijeme, aj žime podľa Ducha. Teraz, na jeseň, máme veľa ovocia, ktoré dozrelo napriek horúčavám. Náš Pán sa o nás postará, lebo nás veľmi miluje a všetko pre nás spraví. Poslal nám svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša, aby nás spasil, hľadal, volal bližšie k sebe. Sestra farárka sa na prítomných obrátila s otázkou, aký životný štýl majú kresťania, veriaci, čo ich charakterizuje a hneď na ňu odpovedala. Na rozdiel od svetského života, ktorý je často charakterizovaný egoizmom, sebectvom, žiadostivosťou, márnivosťou, nenávisťou a hnevom kresťania sú podľa Alžbety Túrmezeiovej ľudia prežiarení svetlom Pána Ježiša, svetlom života, večného života. V našich modlitbách môžeme prosiť nášho Pána, aby aj nás prežiarilo svetlo večného života. Jemu môžeme byť vďační za život, za všetko, čo dostaneme, zato, že tu môžeme byť spolu.

Na konci kázne odzneli poďakovania Bohu za všetky dary a dobrodenia, za jeho Syna Ježiša Krista, ktorý sa pre nás stal človekom, aby nám otvoril nebo, za večný život, ktorý do nás vložil.

Po Večeri Pánovej si prítomní pripomenuli 120. výročie úmrtia niekdajšieho farára Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti, biskupa a spisovateľa Daniela Bacháta (1840 – 1906), ktorý stál na jeho čele 33 rokov, od roku 1873. Bolo to najťažšie obdobie v živote zboru. D. Bachát mal obrovské zásluhy na dokončení kostola a zabezpečení pretrvania zboru, za čo si zaslúži našu úctu a vďaku.

Sestra farárka poďakovala prítomným veriacim, že v čase, keď majú mnohí členovia zboru veľa iných povinností, si našli čas a prišli na služby Božie. Informovala ich o tom, že predchádzajúcu nedeľu sa v novohradskej Lucine v bratsko-sesterskom spoločenstve tamojších veriacich po slovensky spolu modlili, spievali a počúvali Slovo Božie. 18. októbra prídu do hlavného mesta na slovenské služby Božie veriaci z Dunaeďházy, kázať bude tamojšia sestra farárka Diana Selmeczi-Füzéková. Dunaeďházskych evanjelikov spája s Budapeštianskym slovenským evanjelickým zborom oltárny obraz, dielo Móra Thana z roku 1867, ktorý v polovici 60. rokov minulého storočia zakúpili od budapeštianskeho zboru.

(vzs)

Foto: (kan)