Krásne Vysoké Tatry
Už je tradíciou, že žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši koncom júna chodia na výlet na Slovensko. Ani tohto roku tomu nebolo inak. Zamierili sme do známej rekreačnej oblasti – Tatranskej Lomnice.
Cestou tam sme sa zastavili v Košiciach, pozreli centrum mesta a oprášili si vedomosti z dejepisu o rodine Rákócziovcov. Samozrejme, zastavili sme sa aj v Dóme sv. Alžbety a pri hrobke Františka Rákócziho II.
Za necelý týždeň v Tatrách sme spoznali kus prekrásnej slovenskej prírody. Navštívili sme Múzeum TANAPu v Tatranskej Lomnici, kde sme sa prostredníctvom exponátov zoznámili s faunou a flórou a pozreli sme si aj prírodopisný film o živote svišťov. Prvý deň nám počasie neprialo, preto sme sa vybrali do Popradu, veď Poprad je družobným mestom Sarvaša. Na hrade v Kežmarku sme sa dozvedeli veľa o živote Thökölyovcov, a v tamojšom Novom evanjelickom kostole sme videli aj ich hrobku. S obdivom sme počúvali o okolnostiach stavby Dreveného kostolíka, ktorý je jedinečným nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Oddýchli sme si v Pieninách na pltiach na Dunajci. Pltníci nám rozprávali legendy a zaujímavosti o miestach, kadiaľ sme prechádzali. Tí odvážnejší si mohli vyskúšať aj prácu pltníka. Nechýbala ani turistika. S úctou sme prešli cez symbolický cintorín, s obdivom sme hľadeli na vysoké štíty Tatier, posedeli sme si pri Popradskom a Štrbskom plese. Dokonca sme naživo videli aj cyklistické preteky v Štrbskom Plese, zapaľovanie tradičnej jánskej vatry, či jazdeckú súťaž, v Poprade sme sa stretli s „modrým kamzíkom” hokejistov. Náš pobyt sme ukončili v sídle Andrássyovcov v Trebišove.
Každý deň nezabudnuteľného týždňa deti zhrnuli ako reportéri v rámci večerných aktivít. Cez deň zbierali informácie a večer spravili fotomontáž, zhudobnený strih fotiek, či krátky film. Posledný večer sme si všetky pozreli a deti hlasovali, ktoré z toho sa im najviac páčilo.
Tento týždeň by sa nemohol uskutočniť bez finančnej podpory zo Správy fondov Gábora Bethlena. Aj touto cestou ďakujeme!
Ako sme čítali pri ubytovni: „Hory ma volajú, musím ísť.” Takže na budúci rok opäť niekam, vidieť a spoznávať niečo nové na Slovensku.
Anikó Podaniová
Foto: autorka