Prvého septembra sme ešte oddychovali, ale v pondelok sa lýceum naplnilo džavotom prváčikov aj ostatných žiakov, pred rokmi ešte Všeobecnovzdelávacej školy s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka č. 4. Vyučovanie prebieha podľa zamerania školy naďalej tak ako predtým.

Po slovensky všetky predmety okrem ukrajinského a anglického jazyka bude vyučovať v poradí už štvrtých prváčikov učiteľ zo Slovenska Ján Pochanič. Popoludní sa s nimi bude učiť a hrať v družine Oxana Berecová, rodáčka z Užhorodu, ktorej predkovia boli Slováci a aj preto ľahko vyštudovala slovenský jazyk a tlmočníctvo na UŽN v Užhorode, a aj s deťmi komunikuje po slovensky.

Konečne sme mali po „koronových rokoch obmedzení“ naozaj slávnostné otvorenie školského roka na školskom dvore za prítomnosti hostí, všetkých žiakov školy a rodičov. Všetci pozorne počúvali príhovor riaditeľky školy Evy Dorohovychovej. Prváci zarecitovali naučené verše v oboch jazykoch. Idea školy pre potomkov Slovákov, ale aj pre tých, ktorí sa chcú učiť slovenský jazyk a poznávať kultúru susednej krajiny vznikla pred štvrťstoročím. „Táto škola je hrdosť a pýcha slovenskej komunity. Náš najväčší úspech. Vážte si to! Využívajte naplno jej vymoženosti!“ prihovoril sa prítomným zakladateľ školy Jozef Hajniš, predseda Matice slovenskej na Ukrajine.

Za hostí zo Slovenska oslovil žiakov, rodičov a pedagógov priaznivec i stály sponzor, honorárny konzul Ukrajiny v SR Stanislav Obický. Sľúbil, že túto školu vždy podporoval a bude jej aj naďalej pomáhať. Vyzdvihol prácu slovenských učiteľov, ktorých jedinou a najdôležitejšou úlohou je venovať sa svojim žiakom. Sú tu preto, aby všetok svoj čas zasvätili deťom. Zaželal nám, aby sme už do okien pivníc nemuseli dávať vrecia s pieskom na ochranu pred výbuchmi, aby deti žili bez strachu.

Všetkých na záver zabávala bosorka, ktorá priletela na metle Nimbus Harryho Pottera. Tretiaci sa zostali ešte chvíľu zabávať na školskom dvore s bublifukmi, štvrtáci si zatancovali, len druhákom ktosi chýbal. „A kde je Oliver?“ – pýtali sa svojej učiteľky Svetlanky Surovej. Ale motýľa Olivera, s ktorým sa učili a nakoniec veselo rozlúčili na konci prvej triedy už vystriedala nová bytosť – Opica Škorica. A okrem sladkostí, ktoré doniesli štyria prázdninoví oslávenci, im chutili aj banány v čokoláde, ktoré s Opicou Škoricou zo Slovenska priniesla pani učiteľka Svetlana.

Erika Fajnorová

Foto: autorka