Počas našej nedávnej návštevy Slovenského Komlóša sme sa mohli zoznámiť s každodenným životom detí a prácou ich učiteliek v Materskej škole na ulici Diófa (Orechová), ktorá je členskou inštitúciou miestnej Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy.

V budove škôlky, ktorá sa nachádza v blízkosti školy nás privítala vedúca Agneša Sántaová Farkašová, ktorá nás hneď zaviedla do svojej skupiny. S kolegyňou Alžbetou Dénesovou sa venujú najmladšej vekovej skupine s názvom Rybička. Keďže deťom už predošlý deň bolo oznámené, že budú mať návštevu, bez zábran nám ukázali, čo všetko sa už naučili. Hravé cvičenia, sprevádzané spoločným spevom, ako napríklad Hlava, ramená, kolená...; Medveďku, daj labku...; Režem, režem... alebo Pôjdeme my do lesíka sa tešia veľkej obľube v kruhu devätnástich najmenších škôlkarov. Následne s pomocou vedúcej inštitúcie, použitím pomôcky, tzv. Bee-Bot včielky, spolu zrátali, koľko krokov spraví včielka na pomocnom obrázku. Keď sa zastavila, deti mali uhádnuť, čo vidia a čo robí ten, kto je na obrázku. V tento deň si včielka vybrala hydinový dvor a deti nadšene vymenovali, že sliepka kotkodáka, kohútik kikiríka a kuriatko čipčí... A keďže prvé jarné slnečné lúče zavítali už aj na Komlóš, tiež nám porozprávali prostredníctvom pomôcok, že v záhradách už kvitnú fialky a narcisy a ako kráčajú bociany, alebo ako letia lastovičky. Stredná veková skupina – Ježkovia a skupina najväčších – Mačiatka nám pod vedením slovenčinárky, učiteľky ľudového tanca Beáty Korimovej Lukácsovej predviedli rôzne tance na slovenské nápevy, ako Zlatá brána..., alebo Staviam veľký dom. Pri hre Brána, brána otvor sa... pod kvetinovým oblúkom mohol pokračovať v tanci ten, kto povedal heslo, to znamenalo, že sa mal predstaviť. Tanca s deťmi sa zúčastnili aj ďalšie učiteľky Ildika Farkasová Havránová a Anna Szilvásiová. Deti v strednej a veľkej skupine sú zapojené už aj do menších každodenných prác. Každý deň majú službu dvaja, ktorí sa starajú napríklad o prestretie stolov pred obedom. Ako sme sa dozvedeli, Ježkov je štrnásť a Mačičiek dvadsaťjeden, teda v materskej škole sa venujú spolu päťdesiatim štyrom zverencom. Prácu učiteliek napomáha podľa potreby aj pedagogická asistentka Edita Nováková, ktorá je od tohto školského roku poslucháčkou Pedagogickej fakulty Univerzity Ferenca Gála v Sarvaši, odboru slovenský národnostný pedagóg pre materské školy. Pritom raz týždenne k nim zavítajú z Pedagogického odborného centra v Orosháze kolegovia so špeciálnym zameraním na rozvíjanie rôznych schopností menej talentovaných, ale zároveň aj takých talentovaných detí, ktoré v niečom vynikajú, ale na druhej strane majú v iných oblastiach ťažkosti.

„Ešte v roku 2009, keď sme patrili k mestu, bola vytvorená telocvičňa a obnovené kúrenie,“ informovala nás A. Sántaová Farkasová počas prehliadky budovy škôlky. „Od roku 2013 tvoríme jednu inštitúciu so slovenskou školou a našim prevádzkovateľom sa stala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM). Dostávame obyčajne ročne, resp. každý druhý rok finančné zdroje na investície, alebo rekonštrukcie. Takto sa nám podarilo vytvoriť nové šatne s farebnými skriňami a hygienické bloky pre všetky skupiny, obnoviť dvor aj s ihriskom. Vtedy bola vedúcou inštitúcie Katarína Moravszká Pauliková, ja stojím na jej čele od septembra 2023. Pochádzam zo slovenskej rodiny, v ktorej používanie komlóšskej slovenčiny bolo samozrejmé. Som absolventkou Strednej odbornej školy pedagogickej Jozefa Bema v Budapešti, neskôr už popri práci som získala v Sarvaši aj vysokoškolský diplom slovenskej národnostnej učiteľky pre materské školy. Niekoľko rokov som pracovala v neďalekom Békéssámsone, v roku 1991 som sa dostala do tejto škôlky a odvtedy sa venujem aj výchove v slovenskom jazyku.“

„V stredobode nášho pedagogického programu, ktorý sme vypracovali podľa smerníc Celoštátneho vzdelávacieho základného programu pre materské školy, je vzdelávanie v maďarskom a slovenskom jazyku a sprostredkovanie poznatkov o životnom prostredí, samozrejme primerane veku našich zverencov,“ pokračovali sme v rozhovore v kancelárii vedúcej učiteľky. „Z piatich učiteliek štyri máme ukončený slovenský odbor, máme Slovenský pracovný tím. Deťom sa venujeme v slovenčine šestnásť hodín týždenne a máme v každej skupine určený jeden deň, kedy komunikujeme s nimi výlučne po slovensky. Vzdelávanie prebieha v troch oblastiach, vecné učivo, spev a hudba a literatúra, na zamestnaniach môžeme väčších učiť už aj básne, či kratšie rozprávky v slovenčine. Spolu s mojimi kolegyňami pravidelne chodíme na rôzne doškoľovania a kurzy, napríklad Slovenského pedagogického metodického centra pri CSSM, z ktorých sa vždy vrátime s novými poznatkami a dobrými nápadmi, ktoré sa dajú využiť v našej práci. Ale boli sme zastúpené aj na stretnutiach dolnozemských pedagógov v Nadlaku a Báčskom Petrovci, ktoré sú vhodnými príležitosťami na výmenu skúseností s našimi dolnozemskými kolegyňami.“

Agneša Sántaová Farkasová v ďalšej časti nášho stretnutia ešte porozprávala, že čelia podobným problémom, ako ostatné slovenské národnostné materské školy: čoraz menší počet detí, ktoré už neprinášajú z rodiny žiadnu znalosť slovenčiny a čoraz väčší nedostatok kvalifikovaných pedagógov. Kedysi mali v meste štyri škôlky, vo všetkých sa vyučovala slovenčina, v súčasnosti majú tri, našťastie ešte aj v evanjelickej materskej škole prebiehajú zamestnania v slovenčine. Popritom vedúca inštitúcie na Orechovej ulici sa s nami podelila aj o ich výsledky a pozitívne skúsenosti. Majú veľmi dobré kontakty s rodičmi, ktorí sú pravidelnými účastníkmi ich podujatí, alebo so Slovenským klubom, členovia ktorého učia deti typické miestne nárečové výrazy, riekanky, alebo im pripravia nejakú dobrotu z miestnej gastronómie, napríklad chýrne kvasienke. Škôlkari pravidelne vystupujú aj na podujatiach školy, nedávno sa predstavili na oslavách pri príležitosti 75. výročia jej založenia. Deti z najväčšej vekovej skupiny sa dokonca zúčastnia aj školského kola Spievaniek a veršovačiek.

„Každý rok zorganizujeme Deň otvorených dverí pre vedenie a pedagógov nižšieho stupňa tak maďarskej, ako aj slovenskej školy. Potešiteľné je, že spravidla tri štvrtiny našich detí zapíšu ich rodičia do slovenskej školy. Na jeseň chceme rozbehnúť projekt s názvom Dielne talentov, v rámci ktorých sa každá z nás bude venovať tomu, čo je jej najbližšie. Či je to už batikovanie, maďarský a slovenský ľudový tanec, alebo návšteva plavárne so zámerom, aby si malé deti zvykli na vodné prostredie, prípadne aby prekonali strach z neho,“ dodala na záver vedúca komlóšskej predškolskej výchovno-vzdelávacej inštitúcie.

(CsL)

Foto: autor