Polstoročie zaslúžilý učiteľ a ovocinár

Mnohí slovenskí vzdelanci, najmä učitelia a farári zohrávali v počiatkoch osídľovania na Dolnej zemi v hospodárskom, národnokultúrnom, školskom, osvetovom a duchovnom živote svojich krajanov nezastupiteľnú úlohu. Niektorí z nich dosiahli vedeckú úroveň, ďalší pozdvihli svojich rodákov novátorstvom, spravidla v poľnohospodárstve, teda odvetví, ktoré od začiatku tvorilo základ existencie slovenského dolnozemského ľudu. V Békešskej Čabe v ovocinárstve, poľných plodinách a vo včelárstve takúto záslužnú činnosť vykonávali farári a učitelia Ján Haan, Pavel Rell, Karol Straka, Ján Pravdoľub Bella, Daniel Semian, Daniel Novák a ďalší.

Zaslúžilým učiteľom a ovocinárom na Dolnej zemi bol aj Ján Vilím.

Narodil sa 19. januára 1800 v Bystričke v Turci. Základné vzdelanie získal v Bystričke a Necpaloch. Gymnaziálne štúdium absolvoval na evanjelickom gymnáziu v Ožďanoch a v Levoči, kde okrem slovenčiny úspešne pokročil aj v latinčine, nemčine a v maďarčine. Filozofiu študoval v Prešove, kde absolvoval aj rok teologického kurzu. V rokoch 1821-25 bol učiteľom v Carei (Nagykároly) v Satumarskej župe, kde sa zdokonalil v maďarčine. V roku 1825 prišiel medzi Slovákov v Békešskej župe, a to najskôr do Poľného Berinčoku, kde zotrval ako učiteľ do roku 1842 a od tohto roku až do konca života pôsobil ako učiteľ a významný ovocinár v Békešskej Čabe. Bol vynikajúcim pedagógom, pri vyučovaní prírodopisu žiakov často sprevádzal do prírody a viedol ich k tomu, aby vnímali jej krásu a získali k nej cit a vzťah. Vedomosti žiakov, učebné predmety a celkové vyučovanie spájal s praktickými potrebami pre život. Pochvalne sa o jeho vyučovacích metódach a jeho učiteľskej osobnosti vyjadrovali jeho predstavení a rodičia. Okrem základných predmetov učil aj krasopis, kreslenie, telocvik a ovocinárstvo. V okolí župy bol známy ako záhradkár, ovocinár a včelár. Do tejto činnosti zasvätil nielen žiakov, ale aj dospelých. Deti a rodičov zapájal do tejto záujmovej činnosti aj tým, že deti mu do školy prinášali semená a korenáče ovocia a on im ako protihodnotu odovzdával zaštepené ovocné stromy. Každoročne takto zaštepil a vypestoval stovky ovocných stromov.

Ján Vilím je autorom knihy Ovocinárstvo alebo stromové hospodárstvo k prospechu a poučení pre pospolitý ľud a mládež, vydanej roku 1869 v Pešti. V tomto diele učí ako treba zriadiť a rozmnožovať škôlku, štepiť divo rastúce stromy, presádzať, rezať a ochraňovať ovocné stromy pred chorobami a škodcami. Čistý zisk za predaj tejto inštruktážnej ovocinárskej príručky venoval na nemocnicu v Békešskej Čabe. Ján Vilím po príchode na Dolnú zem len slabo ovládal maďarčinu, ale rokmi si ju osvojil na požadovanej úrovni. Pritom miloval svoj slovenský materinský jazyk a u svojich žiakov ho kládol na prvé miesto. Okrem slovenského a maďarského jazyka vo vyučovaní využíval znalosti aj v jazyku latinskom a nemeckom. Popri uvedených predmetoch J. Vilím vyučoval aj zdravovedu a medzi žiakmi a rodičmi vykonával osvetovú činnosť. Veľmi dobré výsledky dosiahol účinnou osvetou proti tam zaužívaným rôznym poverám, a rovnako mal úspechy v zdravotnej osvete. Ako výborný pedagóg od žiakov vyžadoval dodržiavanie poriadku a školskej disciplíny a tak si vybudoval rešpekt nielen u žiakov, ale aj ich rodičov. Popri náročnej a zodpovednej práci v škole a jeho záľube v ovocinárstve, záhradkárstve a včelárstve, našiel si čas aj na tvorivú činnosť.

Už počas pôsobenia v Poľnom Berinčoku napísal učebnicu Kratičká história prirození (P. Berinčok 1829). Popri už uvedenom Ovocinárstve ... napísal aj ďalšie práce, ktoré zostali v rukopise. Za zásluhy pri rozvoji záhradníctva, ovocinárstva a včelárstva dostal roku 1871 ďakovný list od Hospodárskeho spolku Békešskej župy, a v tom istom roku bol vyznamenaný aj strieborným záslužným krížom s korunou. Pri príležitosti jeho 50-ročného učiteľského pôsobenia mu spevácky zbor čabianskych učiteľov zaspieval k tejto udalosti zloženú pieseň a čabianska evanjelická cirkev mu darovala 200 zlatých. Ocenením jeho zásluh je aj to, že je po ňom pomenovaná jedna z ulíc Békešskej Čaby. Ján Vilím vyučoval až do svojej smrti. Mal šesť detí a z nich dcéry Karolína a Amália boli postupne manželky významného čabianskeho farára a historika Ľudovíta Jaroslava Haana. Rodák z Turca Ján Vilím zomrel 19. 6. 1871 v Békešskej Čabe.

Ján Jančovic

Foto: autor