V rodine hostinského a obecného richtára v Slovenskej Ľupči sa 24. 8. 1856 narodil kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny, publicista, spisovateľ a predstaviteľ budapeštianskych Slovákov Samuel Cambel (Czambel), ktorého 160. výročie narodenia sme si pripomenuli v auguste.

Významný predstaviteľ slovenskej komunity v Pešti, základnú školu absolvoval v rodisku, gymnázium v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, kde roku 1875 maturoval. Potom začal na otcovo odporučenie študovať právo na Uhorskej kráľovskej univerzite v Budapešti. Keďže väčší záujem už od mladosti mal o jazykovedu, roku 1877 sa prihlásil u profesorov Jozefa Ferencza a Oskara Asbótha na štúdium slavistiky. Tento smer študoval aj u Fraňa Miklošiča vo Viedni a v rokoch 1878-1879 u profesora Martina Hattalu na univerzite v Prahe. Keď roku 1880 získal doktorát, hneď bol prijatý do štátnej služby. Začal pracovať na prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády v Budapešti. Jeho úlohou bolo prekladať do slovenčiny celouhorské zákony a vládne nariadenia.

Pri takomto úradníckom zaradení mal dosť času, aby sa mohol venovať aj jazykovede. Štúdiom a bádaním preskúmal všetky staršie pramene slovenskej juristickej terminológie, čím sa stal jednoznačne priekopníkom, zostavovateľom slovensko-maďarského názvoslovia. Po spoločenskom, úradníckom rebríčku sústavne postupoval. Od roku 1899 bol ministerský tajomník a od roku 1906 viedol prekladateľské oddelenie ministerstva vnútra. Popri tejto úradníckej práci v rokoch 1887-96 bol spoluredaktorom Slovenských novín Viktora Hornyánszkeho. Mal bohatú knižnicu a ako celý život slobodný muž sa naplno venoval slovenskej jazykovede. Za svoju bohatú činnosť a dielo je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov a tiež kodifikátora modernej spisovnej slovenčiny na začiatku 20. storočia. Aj keď sa mu miestami pripisuje uhrofilstvo, celý svoj krátky, ale plodný život zasvätil skúmaniu materinského jazyka a vývinu slovenskej reči a vždy sa hlásil k Slovákom. Na študijných cestách po celej krajine sa venoval jazykovednému výskumu nárečí. Slovenskému jazyku sa venoval systematicky, ustaľoval jeho pravopisnú normu vychádzajúcu z ľudovej reči. Na druhej strane presadzoval normu spisovaného jazyka aj u spisovateľov, na čo poukazoval aj vo svojich dielach. Prácami Slovenský jazyk a K reči o slovenskom pravopise vytvoril základné pramene spisovnej normy slovenského jazyka. Medzi jeho ďalšie významné diela patria Rukoväť spisovnej reči slovenskej, Martin, 1902; Slováci a ich reč, Budapešť, 1903, Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, Martin, 1906. Z oblasti národopisného výskumu vytvoril bohatú zbierku ľudovej prózy, a to najmä rozprávok, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. Bohatá je aj jeho publicistická činnosť v novinách a časopisoch. Okrem už spomínaných Slovenských novín svoje práce publikoval v Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Vlasť a svet a iných. Články publikoval aj pod pseudonymom Ján Vlkolinský, J. I. Tatranovič, Herman Poliaček, Ján Stranský, Nikita Matejovič, Ján Ferienčík.

Samuel Cambel prežil väčšiu časť svojho života v Budapešti, kde sa slovenskej spoločnosti napriek prepnutému zahĺbeniu do svojej jazykovednej práce nevyhýbal. Ako známy slovenský intelektuál navštevoval spoločenské strediská, miesta stretávania sa slovenskej komunity, vrátane kaviarní a hostincov. Už ako študent sa tam aktívne zapájal do kultúrno-spoločenského života, najmä v Slovenskom spolku a v ďalších krajanských spolkoch, u ktorých patril aj k organizátorom. V slovenskej evanjelickej cirkvi a v kostole na Kerepešskej ceste bol nielen členom, ale aj presbyterom a podporovateľom.

Jazykovedec, publicista, spisovateľ a národopisec Samuel Cambel umrel v Budapešti (Csillaghegy) 18. 12. 1909 vo veku 53 rokov na mozgovú porážku. Pochovaný bol na békásmegyerskom cintoríne. Náhrobník z čierneho švédskeho granitu, ktorý dal postaviť jeho mladší brat, sa tam už nenachádza. Podľa historičky a riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anny Kováčovej bol pravdepodobne zničený počas druhej svetovej vojny. Dôstojný symbolický náhrobník postavený kodifikátorovi spisovnej slovenčiny Samuelovi Cambelovi však nájdeme na Národnom cintoríne v Martine.

Ján Jančovic

Fotky: autor a internet