Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy vo svojom ročnom pláne akcií naplánovala na posledný štvrťrok poznávací zájazd pre kultúrnych aktivistov župy.

Za cieľ tohtoročného zájazdu si vytýčila miesta spojené s jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, s rodákom z Košarísk, Milanom Rastislavom Štefánikom. Chceli sme spoznať miesto jeho narodenia, jeho rodičovský dom, život, prácu a aj posledné miesto odpočinku tohto velikána, ktorý stál na čele zrodu Československého štátu.

Tak sa 22. októbra vybralo autobusom 35 aktivistov zo župy (Tardoš, Síleš, Bánhida, Čív, Dorog, Šárišáp, Kestúc, Orosláň) na dvojdňovú cestu do malebného kraja Bielych Karpát.

Program poznávacieho zájazdu sme podrobne vypracovali. Po troch daždivých dňoch, ktoré predchádzali výletu, nás v sobotu privítalo prekrásne slnečné, aj keď trochu zimné počasie. S učiteľom dejepisu na dôchodku a spoluzakladateľom spoločnosti M. R. Štefánika pánom Petrom Uhlíkom, ktorý nám zostavil na dva dni krásny, poučný a hodnotný program, sme sa stretli pred rodičovským domom M. R. Štefánika, dnes fungujúcim ako múzeum tohto velikána. Najprv sme si pozreli kostol pri dome. Sadli sme si do lavíc a pani farárka Zuzana Durcová nám porozprávala o farárovi, otcovi M. R. Štefánika, o jeho pôsobení na fare, o jeho rodine, o tom, že v kostole bol pokrstený aj štátnik ako šieste z dvanástich detí Štefánikovcov, Milan Rastislav. Hltali sme vzácne slová pani farárky a po prehliadke kostola sme si pozreli na cintoríne hrob jeho rodičov a súrodencov.

Prehliadka múzea nás tiež veľmi zaujala. Dozvedeli sme sa, že okrem toho, že sa zaslúžil o zrod nového štátu Čechov a Slovákov, bol aj astrológom, doktorom filozofie, stavebným inžinierom, podarilo sa mu položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť aj meteorologickú stanicu, bol vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. V roku 1918 sa utvorila vláda ČSR, v ktorej bol Štefánik ministrom vojny. Po vzniku ČSR povedal: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som sám so sebou spokojný. Mohol by som pokojne zomrieť”. Žiaľ, prišiel rok 1919 a deň 4. máj, keď sa vracal do vlasti a pred Bratislavou spolu so svojimi tromi talianskymi spoločníkmi zahynul pri páde lietadla.

Po prehliadke múzea nás prijala na úrade aj starostka Košarísk Anna Abramovičová, ktorá nám porozprávala o živote v dedine, o problémoch a radostiach jej obyvateľov. V popoludňajších hodinách sme už boli na najvyššom mieste Myjavskej pahorkatiny, 540 metrov nad morom, na Bradle, mieste posledného odpočinku generála Štefánika a dvoch talianskych pilotov. (Tretieho si rodina po postavení mohyly previezla do Talianska.) O architektovi, staviteľovi, stavbe a prestavbe mohyly na Bradle nás informoval bývalý, po štyri volebné obdobia pracujúci primátor mesta Brezová pod Bradlom Ivan Ďurkovič. Za jeho pôsobenia bola mohyla začiatkom deväťdesiatych rokov obnovená, práca trvala sedem rokov. Po informáciách primátora sme si prezreli celú monumentálnu stavbu. Ako sme sa dozvedeli, skaly veľkých rozmerov sem priviezli až z Liptova.

Ešte stále krásne svietilo slniečko a tak sme mali možnosť z najvyššieho bodu mohyly dookola vidieť všetky obce, Myjavu, celú Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty. Ubytovali sme sa na Myjave, v evanjelickej ubytovni. Vo večerných hodinách nás privítali na Gazdovskom dvore v Turej Lúke, čo je mestská časť Myjavy. V ľudovom kroji nás tu privítal gazda dvora so svojimi spolupracovníčkami. Popozerali sme si zariadenie v gazdovskom dome, obytné priestory a domáci nás ponúkli mastným chlebom s cibuľou, a samozrejme sme mohli okoštovať aj myjavskú slivovicu s bylinkami. Vďaka primátorovi Pavlovi Halabrínovi, prednostke mestského úradu Jarmily Slukovej, vedúcemu folklórnej skupiny Kýčer Jaroslavovi Vyselkovi sme strávili krásny večer pri ľudovej hudbe a myjavskom tanci v požiarnickom dome v Turej Lúke.

Na druhý deň sme sa znovu stretli v Brezovej pod Bradlom s pánom Uhlíkom. Zaviedol nás do Národného domu Štefánika, Pamätnej izby architekta, staviteľa, rodáka z Brezovej pod Bradlom Dušana Sama Jurkoviča, a na výstavu Fotografické práce očami Štefánika. Mohyla na bradle je vrcholné dielo architekta Dušana Jurkoviča. Predpoludnie sme spolu s miestnymi obyvateľmi strávili v evanjelickom kostole pri počúvaní Slova Božieho pani farárky Lívie Lichancovej. Medzi účastníkmi zájazdu okrem evanjelických veriacich z Orosláňu boli všetci katolíci, ale boli naozaj veľmi vďační pani farárke za krásnu službu Božiu, obohatilo ich to o nové poznatky. Potom sme sa zúčastnili na agapé v evanjelickom cirkevnom dome.

Pri autobuse sme sa rozlúčili s výnimočnou osobnosťou, Petrom Uhlíkom, ktorý nás sprevádzal počas nášho zájazdu a podelil sa s nami o svoje bohaté vedomosti o dejateľoch svojho regiónu. Tak, a už tu bol čas odchodu domov. Rozlúčili sme sa s krajom, Myjavskou pahorkatinou, s Bielymi Karpatmi, s prekrásnou prírodou, s miestami, odkiaľ do nášho regiónu, do Orosláňu, prišli pred 315 rokmi na pozvanie grófa Antala Eszterházyho prvé evanjelické rodiny a znovu osídlili spustošené, zalesnené územie. Na budúci rok plánujeme pozrieť si krásy a pamätné miesta v okolí Handlovej. Takže, stretneme sa o rok na Strednom Slovensku.

...

Za uskutočnenie tohto poznávacieho zájazdu patrí poďakovanie Verejnej Nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorá nám poskytla finančnú podporu.

Alžbeta Szabóová

Foto: autorka