Aponiovská knižnica – Bibliotheca Apponiana

Obec Oponice, ležiaca na Ponitrí, medzi mestami Nitra a Topoľčany, na konci 14. storočia, keď obec a hrad získal do vlastníctva uhorský rod Peechovcov, niesla maďarský tvar názvu obce Appony. Peechovci po usídlení v obci a na rovnako pomenovanom hrade, zmenili si svoj predikát z Peech na Apponyi. Po tureckých vojnách, stavovských povstaniach a rôznych iných, aj rodových peripetiách, Aponiovci sa na začiatku 17. storočia rozhodli hrad opustiť a nasťahovať sa do novovybudovaného kaštieľa.

Návrat knižnice do Oponíc

Tento kaštieľ, nazývaný Veľký renesančný kaštieľ, ako rodové sídlo Aponiovcov bol nimi obývaný až do roku 1935. Kaštieľ postupne prestavovali až do 19. storočia, keď tu naposledy v rokoch 1844–46 pribudlo severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Aponiovskej bibliotéky a kaštieľ tak dostal definitívnu podobu písmena U. Po smrti posledného majiteľa panstva grófa Henricha Aponiho v roku 1935 kaštieľ spolu s panstvom kúpil veľkostatkár, ktorý v kaštieli s rodinou býval a na priľahlom majeri hospodáril, ale po zmene režimu roku 1948 mu celý majetok znárodnili. Následne barbarským spôsobom dlhšie slúžil ako skladovací priestor pre poľnohospodársku prevádzku. Knižnicu v dezolátnom stave roku 1976 previezli do depozitu Matice slovenskej, ktorej majetok neskôr prevzala SNK v Martine. V roku 1965 kaštieľ získala bezodplatne terajšia Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorá ho začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Keď po roku 1989 škola budovu so 7 hektárovým parkom už potom iba udržiavala, v roku 2007 pristúpila k odpredaju pre akciovú spoločnosť. Tá po prestavbe v roku 2011–12 kaštieľ otvorila ako luxusný hotelový komplex s nadštandardnými službami. A čo je dôležité, vtedy sa do severného krídla zrenovovaného kaštieľa po desiatkach rokov znovu Aponiovská bibliotéka vrátila s takmer 20 000 zväzkami vzácnych kníh. Nachádzajú sa v nej historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy písané v 12 jazykoch. Aponiovská knižnica – Bibliotheca Apponiana je teraz známa ako najkrajšia interiérová knižnica na Slovensku a za krátky čas od jej zrenovovania si ju prišlo prehliadnuť takmer pol milióna návštevníkov, z toho tretina prišla zo zahraničia.

Krátko z histórie knižnice

Knižnicu založil roku 1774 vo Viedni milovník kníh a zberateľ gróf Anton Juraj Aponi. Niektoré tituly z týchto nákupov nájdeme v knižnici dodnes. Po jeho smrti knižnicu ako celok udržal syn Anton Aponi, majiteľ oponického panstva. Anton ako kariérny diplomat zastupoval Rakúske cisárstvo v diplomatickej službe 42 rokov. Rodovú knižnicu zveril knihovníkovi Carlovi Antonovi Gruberovi, ktorý navrhol grófovi Aponimu, aby knižnicu preniesol do Uhorska – do Bratislavy. Keď bratislavský magistrát súhlasil, na Kozej ulici bol 13. júna 1827 novopostavený palác a po prevezení knižnice bola slávnostne pre verejnosť otvorená ako prvá verejná knižnica v Uhorsku. Ďalšími vlastníkmi knižnice boli jeho syn Július, vnuk Ľudovít a napokon Ľudovítov syn Henrich Aponi (1885–1935) – posledný majiteľ oponického panstva. V tých časoch sa fond knižnice po aukciách zmenšil. Napriek výraznému úbytku kníh odborné prieskumy fondu v 50. rokoch 20. storočia (bez práce františkána Jozefa Vševlada Gajdoša by v súčasnosti knižnica už asi ani neexistovala), aj revízie vykonané pracovníkmi Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice potvrdili pestrú obsahovú skladbu knižnice. Podľa portálu SNK knižné tituly totiž pokrývajú 17 vedných disciplín a 31 tematických skupín. Okrem iného tu nájdeme vzácne aktá pápežov a koncilov, dielo slávneho Giordana Bruna z roku 1585, či prácu Isaaca Newtona zo začiatku 18. storočia. Samozrejmosťou sú práce Goetheho, Schillera, Kanta, alebo Fichteho – všetky v ranných nemeckých vydaniach. Z talianskeho prostredia zaujme Michelangelova architektúra, poézia Petrarcu, či dielo Pietra Arettina a veľa iných vzácnych a zaujímavých tlačí. Pozoruhodné sú práce J. A. Komenského, Jána Jesenia (1609), Andreasa Bela, syna Mateja Bela, ktorý bol vo svojej dobe známym historikom a pedagógom. Slovenské ani české tlače v knižnici nenájdeme, ale nachádza sa tu až 145 územných slovacík, vytlačených prevažne v Bratislave, Trnave, či Košiciach. Po rekonštrukcii pôvodného kaštieľa v Oponiciach, Slovenská národná knižnica sprístupňuje knižnicu verejnosti a poskytuje tak bádateľom možnosť študovať tento knižničný unikát priamo in situ. Návštevníci do kníh môžu nahliadnuť za dodržania stanovených podmienok, v bielych rukavičkách.

V marci bola Gutenbergovou knižnicou

Na Slovensku je od roku 1955 marec známy prívlastkom „mesiac knihy“. Aponiovská knižnica v tohtoročnom marci aktuálne do svojich programových podujatí zaradila akciu s názvom Gutenbergova knižnica. Počas marca výstavnou formou a inscenáciou, kde v hlavnej úlohe mnícha vystupoval samotný správca knižnice Peter Králik, prítomným návštevníkom knižnice priblížili vynález kníhtlače a jeho vplyv na reformáciu. Počas mesiaca bol celý interiér knižnice svojím priestorom, rozmiestnením knižných exponátov, dokumentov, doplnkov a dverami chrámu vo Wittenbergu, kde Luther roku 1517 pribil 95 výpovedí, ako stála scéna. Na nej, počas prítmia, bol výkladom mnícha z obdobia 15. a 16. storočia interpretovaný dej tak, aby život a dielo Johana Gutenberga a Martina Luthera vyznelo čo najdôveryhodnejšie. Pri vypnutom osvetlení a so sviečkou v ruke mnícha a jeho pomocníkov aktéri prítomným návštevníkom v intimite prostredia reformáciu pútavo predstavili tak, že vďaka vynálezu tlače podnietila v 16. a 17. storočí široké ľudové hnutie. Nástupom reformácie sa tlač zapojila do ovplyvňovania verejnej mienky aj tým, že sa sprístupnila každému, navyše v rodnom jazyku. Sväté písmo, ktoré počas prehliadky bolo dostatočne zastúpené v podobe starých biblií i Bardejovského katechizmu ukázalo, že bolo základom reformovaného náboženstva nielen v Nemecku, ale aj v ďalších európskych krajinách.

Ján Jančovic

Foto: autor, internet