Veľký Varadín (po rumunsky Oradea), alebo Varadín je centrom Bihorskej župy v západnej časti Rumunska.

Mesto sa nachádza približne 10 kilometrov od maďarských hraníc a je jedným z dôležitých centier kultúry Maďarov v Rumunsku. Menej sú však známe slovenské spojitosti mesta, kam sa predovšetkým v 60. a 70. rokoch minulého storočia v rámci vnútornej migrácie presťahovalo za prácou niekoľko stoviek Slovákov z „kopcov“ bihorsko-salajskej oblasti.

Podľa odhadov v súčasnosti žije vo Varadíne 500 až 1000 Slovákov, ktorí majú aj svoj spevácky zbor Varaďan. Prvý historický záznam o meste je z roku 1113 a je uvedený v Zoborskej listine benediktínskeho opátstva v Nitre. Výstavba varadínskeho hradu je pripisovaná kráľovi Ladislavovi I. (1046, Poľsko – 1095, Nitra), ktorý dal postaviť kláštor zasvätený Panne Márii. V roku 1570 vo Varadíne sa narodil neskorší ostrihomský arcibiskup, uhorský prímas Peter Pázmaň. V meste sa nachádza rímskokatolícka katedrála, ktorá je najväčším kostolom v Rumunsku, vybudovanom v barokovom slohu a v ktorom si jeho návštevníci môžu pozrieť známu pozlátenú bustu kráľa sv. Ladislava. Práve v krypte tejto katedrály je pochovaných viacero slovenských biskupov, medzi nimi aj kanonik Jozef Kozáček, ktorý funkciu predsedu Matice slovenskej prevzal v roku 1870 po Štefanovi Moyzesovi.

Chorý Kozáček prežil neradostné zrušenie Matice len o dva roky, zomrel v roku 1877. Po ňom je pomenované Teoretické lýceum v Bodonoši (v dnešnom Rumunsku), ktoré po nadlackom lýceu ako druhé založili s významnou finančnou pomocou zo Slovenska v roku 1995. Pritom treba zdôrazniť, že v prípade bihorských Slovákov rímskokatolícke vierovyznanie a sväté omše v rodnom jazyku sú podstatným zjednocujúcim faktorom. Slovenskú farnosť vo Varadíne, vyhradenú pre Slovákov žijúcich v meste a na jeho okolí zriadil v roku 2007 nebohý biskup József Tempfli. Farským kostolom farnosti je Hradný kostol, ktorý sa nachádza na mieste, kde bolo založené mesto a bol postavený v rokoch 1775-1777 v jednoduchom barokovom štýle. Je zasvätený sedembolestnej Panne Márii. Teší sa veľkej úcte hlavne preto, lebo na tomto mieste bol pochovaný uhorský kráľ svätý Ladislav.

V súčasnosti správcom Slovenskej farnosti je Ján Mlynarčík, ktorý káže po slovensky aj v ďalších bihorských dedinách. Rôzne obrady, púte v rámci významných cirkevných sviatkov sa pritom konajú v slovenčine aj v majestátnej varadínskej katedrále.

csl

Foto: autor