Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 55 rokmi

Slovenské deti potrebujú učiteľov, poďte medzi nás!

Keď sme sa dostali sem, na začiatku maďarský jazyk nám išiel dosť ťažko, lebo na slovenskom gymnáziu okrem maďarčiny sme sa všetky predmety učili po slovensky, no ťažkosti sme skoro zdolali. Poslucháči druhého ročníka už chodia hospitovať do slovenskej základnej školy. Túžobne čakám deň, keď sa vrátim naspäť do svojej školy vyučovať slovenské deti, ktoré poznám ešte zo svojich štúdií. (19/1962)

Pred 50 rokmi

Čas lúčenia v našich slovenských gymnáziách

Škola, za štyri roky ochrankyňa a vychovávateľka toľkých synov a dcér, prepúšťa svoje deti do života. Trieda, ktorá bola svedkom toľkých radostných i žalostných chvíľ, zostane opustená. Pred dospievajúcimi mladými zostáva už len posledná skúška – maturita. Potom vykročia do života. Rozpŕchnu sa každý v inú stranu, hľadajúc splnenie svojich snov a túžob. (19/1967)

Pred 30 rokmi

Žiaci budapeštianskej slovenskej školy na zájazde

Dôležitou zložkou nášho národnostného amatérskeho umeleckého hnutia je kultúrna činnosť našich slovenských škôl, medzi nimi i oboch slovenských gymnázií. Nejde len o nacvičovanie konkrétnych programov, o prípravy na vystúpenia, ale aj o to, že dnešní mladí milovníci ľudového umenia sa zajtra môžu stať členmi, ba i vedúcimi súborov dospelých. (19/1987)

Pred 25 rokmi

„Elnézést, chceli by sme sa ospravedlniť...“

Prečo ma chce Maďarský rozhlas donútiť, aby som namiesto svojej materčiny pravidelne počúval rečnícke skvosty poslancov maďarského parlamentu? Nepočul som ani raz, že by sa ozval hlásateľ s tým, že „Elnézést, chceli by sme sa ospravedlniť našim slovenským poslucháčom...” Ako by sa vypustením slovenskej – a väčšinou i rumunskej – relácie nič nestalo. Musím sa priznať, že takýto čas som sa necítil nikdy pozitívne diskriminovaný. Snažil som sa vžiť do kože Maďara žijúceho povedzme na Slovensku, a ihneď som nadobudol aj potrebnú priebojnosť: „Veď to nemôžeme tak nechať! Takto môžu s nami robiť, čo len chcú! Je to na posmech!” A rozhodol som sa napísať protestný otvorený list. (19/1992)

Pred 10 rokmi

Stretnutie pitvarošských navrátilcov do starej vlasti

Pitvarošskí Slováci si za Horthyho režimu pre národnostný útlak veľa vytrpeli. Po druhej svetovej vojne boli Pitvarošania prví, ktorí sa prihlásili na presídlenie. V tom určite zohrala veľkú rolu skutočnosť, že ich na jeseň 1944 vyhnali z domovov a plánovali ich likvidáciu. Akcia presídľovania sa však rozšírila po celej krajine... (19/2007)