Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 55 rokmi

Santovskí pracujúci privítali žiakov peštianskej školy

Priam k slzám dojala obecenstvo Bugáňová, rodáčka zo Santova (Pilisszántó) svojou veľmi peknou recitáciou. Nie div, že miestni boli na ňu pyšní, čo dokazuje i poznámka blízko mňa sediacich žien: „Viete, to je Bugáňová od nás...“ A najviac dojatí boli iste jej otec a matka, ktorí sa na vlastné oči presvedčili, že ich deti ako i ostatní slovenskí žiaci v budapeštianskej slovenskej škole dosahujú veľmi pekné výsledky, a to nielen v učení, ale na každom poli. (24/1962)

Pred 50 rokmi

Treba zachrániť cenné poklady Mikszáthovských Palócov

Maďari a Slováci tu žijú v najlepšom priateľstve a pôsobia jeden na druhého v krojoch, v stavebníctve, v zvyklostiach. Čo sa týka rôznych ľudových zvykov, pomaly aj na tieto sa zabudne. Bolo by treba napísať všetko, čo počujeme od slovenského ľudu: piesne, povesti, básničky, ktoré dokazujú, že slovenský ľud aj pri svojej ťažkej práci svojou bohatou obrazotvornosťou takto si okrášľoval svoj život. (24/1967)

Pred 45 rokmi

Pionieri v Dabaši-Šáre pre internacionalistické priateľstvo

„So susedným Československom len vtedy môžeme nažívať v ozajstnom internacionalistickom priateľstve, ak vzájomne spoznáme naše umenie, tradície a zvyky. Naša škola urobila veľký krok na ceste medzinárodného priateľstva, keď členovia slovenského krúžku rozvinuli široké dopisovanie so žiakmi desiatich československých škôl. Z listov, darčekov a pamiatok, ktoré sme dostali, usporiadali sme výstavu. Zozbieraný materiál dokumentuje živé vzťahy, ktoré sú medzi nami a pioniermi na Slovensku.“ (24/1972)

Pred 40 rokmi

Listujeme v pestrom a mnohostrannom Našom kalendári

Kalendáre nám pripomínajú tiché zimné večery, keď si aj poľnohospodár môže posedieť pri knihe, čítať. Dávnejšie bol kalendár na mnohých miestach jediným čítaním v rodine, prameňom mnohých praktických poznatkov. Pritom uspokojil aj nároky milovníkov dobrodružných a zábavných historiek. (24/1977)

Pred 35 rokmi

Dýchame ešte? – Literatúra ako citlivý, spoľahlivý prístroj

Literatúra ako spoľahlivý prístroj signalizuje, nakoľko dýcha istá národnosť. Ak príslušníci národností totiž majú možnosť vzdelávať sa v svojej materčine, ak majú dobré školy, potom musia mať aj takých ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoju vlastnú literatúru. (24/1982)

Pred 10 rokmi

I. Gašparovič a K. Sziliová s našimi Slovákmi pod Pilíšom

Pozeráme sa jeden na druhého krivými očami ako na smrteľného nepriateľa, navzájom sa neuctievame, nerešpektujeme, spory sa snažíme riešiť z pozície silnejšieho, akousi aroganciou moci, nehľadáme rozumné kompromisy, chyby a viny vidíme len v tom druhom a nedokážeme si ich ani odpúšťať. Ak je to pravda, že konáme tak pod vplyvom tzv. veľkej politiky, aj to svedčí len o našich slabostiach. Prečo by sme my nemohli byť múdrejší? (24/2007)