Cesta slovenskou Amerikou je názov výstavy, ktorá bola otvorená v Martine 6. júna v rámci 51. ročníka Slovesnej jari, ktorú každoročne organizuje Matica slovenská.

Výstava podáva pútavo slovom i obrazom informácie a fakty o ceste delegácie Matice slovenskej do USA a Kanady v roku 1936. Delegáciu tvorili tajomník Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský a historik Konštantín Čulen s manželkami, referent Umeleckého odboru MS Jozef Cincík a referent Národopisného odboru MS Karol Plicka. Na prvé kontaktné listy v roku 1935 bol ohlas v Amerike taký pozitívny, že v Matici slovenskej hneď začali plánovať cestu za Slovákmi v Amerike. Prípravy boli dôkladné, veď delegácia viezla vyše 40 tisíc kníh, vyše 20 tisíc brožúr, 6 500 čísel časopisov, 600 obrazov, fotografie významných osobností a slovenských miest, ale aj kroje, keramiku, gramofónové platne, filmy, diapozitívy.

Pôvodne mali v pláne navštíviť štyri oblasti so silným zastúpením slovenského obyvateľstva – New York, Pittsburgh, Cleveland a Chicago, avšak záujem amerických Slovákov o stretnutie s delegáciou rozšíril ich cestu aj do Scrantonu a Detroitu a do kanadského Windsoru. Fotografie dokumentujú srdečné a búrlivé vítanie delegácie vo viacerých mestách. Celkovo za 214 dní navštívili 98 miest, kde usporiadali prednášky, výstavy či výstavky, absolvovali formálne i neformálne stretnutia a rozhovory s významnými osobnosťami či návštevu radníc, zúčastňovali sa na spoločenských obedoch či večerách a banketoch. Delegácia zároveň zbierala dokumentačný materiál o živote Slovákov v Amerike, ktorý im pripravili na výzvu Jozefa Cígera Hronského. Obraz o priebehu a výsledkoch cesty podal Jozef Cíger Hronský v publikácii Cesta slovenskou Amerikou, a práve úryvky z nej dodávajú celej výstave emotívny podtón.

Autorka logicky rozčlenila materiál na 19 panelov podľa časovej následnosti. Úvodný panel predstavuje členov delegácie na spoločnej fotografii, ďalej sú uvedené skutočnosti do príchodu na americký kontinent: rozširovanie matičnej činnosti v 30. rokoch 20. storočia aj na Slovákov v zahraničí, v tomto prípade na Slovákov v USA a Kanade, príprava delegácie na cestu, cestovanie na americký kontinent, Matica slovenská krajanom, cez oceán za krajanmi, ciele cesty. Na ďalších paneloch sú sprístupnené vybrané fotografie a údaje z pobytu na americkom kontinente: 214 dní v Amerike, Newyorská oblasť, New York, Passaic, Východopensylvánska oblasť, Pittsburská oblasť, Clevelandská oblasť, Detroitská oblasť, Chicagská oblasť, Kanada, záverečné dni vo Washingtone, americkí Slováci Matici slovenskej. Posledný panel Návrat delegácie do vlasti pripomína aj dôvody prerušenia spolupráce Matice so Slovákmi v Amerike v roku 1938. Ale hlavný cieľ cesty – vytvoriť zázemie pre budúcu kultúrnu spoluprácu a získať materiál o živote krajanov v Amerike, bol naplnený, dokonca k zámeru informovať a spoznávať sa pridružil sa aj reprezentačný charakter.

Autorkou scenára výstavy je riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová, ktorá využila ako hlavný zdroj archívny materiál Krajanského múzea a Archívu Matice slovenskej. Grafický dizajn a prepress pripravil Ján Novosedliak. Na vernisáži sa zhromaždeným okrem autorky prihovorili predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a vedecký tajomník MS Peter Cabadaj.

Výstava je otvorená do 31. augusta 2017 v budove Matice slovenskej, v tej budove, v ktorej sa zrodil plán cesty a kde sa konali aj prípravy. V nasledujúcich mesiacoch bude výstava putovať aj do ďalších slovenských miest. Nezabudnite ju navštíviť, oplatí sa!

(hm)

Slovenská liga v Amerike stodesaťročná

Na margo medzinárodného vedeckého seminára

Počas nedávnej Slovesnej jari sa v Martine uskutočnilo množstvo zaujímavých, podnetných a hodnotných literárnych, umeleckých, vedeckých a výstavných podujatí, ktoré pripravila Matica slovenská (MS). Osobitné a popredné miesto v rámci nich zaujal medzinárodný vedecký seminár venovaný 110. výročiu založenia najvýznamnejšej krajanskej organizácie v našich národných dejinách - Slovenskej ligy v Amerike. Konal sa 7. júna v Dome J. C. Hronského, kde sídli Krajanské múzeum MS, ktoré túto akciu organizačne i spoločensky pripravilo.

Seminár otvorili predseda MS Marián Tkáč a riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová. Počas slávnostných príhovorov na seminári, okrem referentov a účastníkov, privítali generálnu tajomníčku Slovenskej ligy v Amerike Ninu Holú, ktorá na úvod priblížila minulosť i súčasné aktivity, ako aj svoj osobný vklad do rozvoja Slovenskej ligy v Amerike, ktoré sa historicky i v súčasnosti orientujú najmä na kultúrnopolitickú, ale tiež vedeckú a vydavateľskú činnosť, napr. dnes populárne organizovanie festivalov slovenského kultúrneho dedičstva v USA vo viacerých amerických veľkomestách.

Pracovné rokovanie seminára, ktorý zasvätene viedli a komentovali riaditeľ Slovenského historického ústavu MS Ivan Mrva, pracovník Slovenského literárneho ústavu MS Pavol Parenička, otvoril príspevok Marty Dobrotkovej z Trnavskej univerzity. Detailne sa zamerala na osvetlenie prehistórie vzniku, osudy prvých predstaviteľov a samotný akt založenia Slovenskej ligy v Amerike 26. mája 1907 v Clevelande ako vtedajšej najvýznamnejšej a strešnej kultúrnopolitickej organizácie amerických Slovákov, ktorá vyvíjala mimoriadne bohaté a závažné politické aktivity (napr. r. 1914 americkú i svetovú verejnosť prostredníctvom svojho Memoranda informovala o postavení Slovákov a ich národnom i sociálnom útlaku v Rakúsko-Uhorsku, r. 1915 rozhodujúco participovala na prijatí Clevelandskej a r. 1918 Pittsburskej dohody ako základných štátoprávnych dokumentov na ceste k vzniku samostatnej česko-slovenskej štátnosti r. 1918). Róbert Letz z Univerzity Komenského erudovane sa orientoval na účinkovanie Slovenskej ligy v Amerike v prelomových rokoch 1948-1950 v kontexte boja proti nástupu komunistického režimu v Československu, ktorý intenzívne pokračoval aj po personálnej výmene jej vrcholových funkcionárov. V praktickej činnosti sa to prejavovalo prijatím a etablovaním slovenských pofebruárových exulantov v americkom prostredí, no tiež snahami o zjednotenie slovenského krajanského politického exilu a sústredenie všetkých síl (politických aj cirkevných) na podporu nastolenia demokratického vývoja v starej vlasti na Slovensku. Problematikou angažovanosti Slovenskej ligy v Amerike pri obrane národných záujmov a práv Slovákov na Orave a Spiši po nespravodlivých a byrokratických začleneniach ich území počas 20. storočia rozhodnutiami delimitačných komisií k poľskému štátu sa zaoberala Milica Majeriková-Molitoris zo Spolku Slovákov v Poľsku. Na vojenské aspekty prvého česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, ktoré boli spojené s postavou M. R. Štefánika a predovšetkým aktívnou bojovou činnosťou tisícov slovenských legionárov v rámci česko-slovenských légií , aj zásluhou spolupráce so Slovenskou ligou v Amerike a dobrovoľníkov z radov amerických Slovákov, sa zameral Ferdinand Vrábel z Ústavu politických vied SAV. Dokázal, že počty slovenských legionárov neboli symbolické, ako sa to skreslene prezentuje. V skutočnosti išlo o stovky a tisícky obetavých vojakov, hrdinov, ktorí v prvých líniách prelievali svoju krv na frontoch prvej svetovej vojny za slobodu starej vlasti ďaleko za jej hranicami.

Základné referáty vyvolali plodnú a podnetnú diskusiu, v rámci ktorej sa nastoľovali otázky a možné dokumentačné i vedecké riešenia napr. vo veci záchrany archívu a knižnice Slovenskej ligy v Amerike, revitalizácie slovenského historického povedomia poukázaním na dejiny amerických Slovákov a ich nezastupiteľný zástoj v slovenských národných dejinách, potrebou spracovania a vydania viacerých historických monografií (napr. o predstaviteľoch Slovenskej ligy v Amerike, o slovenských legionároch počas prvej svetovej vojny ako celku a ich predstaviteľoch i bojových jednotkách na všetkých frontoch a pod.). Príspevky zo seminára budú publikované v samostatnej monografii alebo ako študijná súčasť ročenky Krajanského múzea MS Slováci v zahraničí.

Na záver si neodpustíme poznámku, že toto výnimočné vedecké i spoločenské podujatie, venované 110. výročiu vzniku najvýznamnejšej krajanskej organizácie Slovenskej ligy v Amerike, ktorá sa r. 1918 výrazne pričinila o založenie česko-slovenskej a r. 1993 slovenskej štátnosti, navyše, za účasti jej vrcholových predstaviteľov z USA a našich popredných historikov, slovenské médiá, ako sa to stáva už zvykom, kompletne odignorovali.

Pavol Parenička