Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 60 rokmi

100-ročný Čabän Ondrej Mityko sa sotva vie dočkať Vianoc

– Za celý svoj život som bol veselým človekom. Mal som dobrý sluch a mnoho som spievaval. Spevavá nálada u mňa nepominula. Hlas mám ešte dosť dobrý, i teraz ešte rád si zanôtim. Z vínečka si rád popíjam, ale iba s mierou. V živote som sa neopil a nebol som chorý. Mňa lekár ešte nikdy neprezeral. Tu som sa narodil a tu som žil 100 rokov. Iný kraj mimo Dolnej zeme som nevidel. Želám si iba to, aby som nezomrel tak, že som nevidel Budapešť. Rád by som vidieť i hory, ktoré si neviem predstaviť. Na Vianoce zase by som rád tvarožníka a dobre by padlo i málo sladkého. (12/1957)

Pred 50 rokmi

Ľudové noviny do každej slovenskej rodiny, aj do našich škôl!

V Maďarsku sa 7000 žiakov učí slovenčinu a nedostatok záujmu o Ľudové noviny zo strany žiakov je nepochopiteľný. Pedagógovia by sa mali viac starať o to, aby žiaci čítali slovenské noviny. Tibor Fekete z Ministerstva školstva na porade Spoločenského redakčného výboru nášho týždenníka povedal, že ministerstvo nikdy nezakazovalo použiť detskú prílohu novín Okienko pri vyučovaní. Túto iniciatívu podporuje a schvaľuje. Záleží na pedagógoch, ako túto možnosť využijú. Súdruh Fekete vítal aj plán redakcie uverejniť obrázkový román na pokračovanie a navrhol publikovať tiež povinné školské čítanie. (51/1967)

Pred 45 rokmi

Pásmo o Jankovi Kráľovi v znamení paralely Kráľ – Petőfi

Dr. Laurent Horečný: – I keď sa v niektorých Kráľových básňach predsa len ozvali tóny nacionalizmu, ktoré otupovali ostrie jeho sociálno-revolučných myšlienok, zostáva Janko Kráľ jedným z najvýznamnejších slovenských básnikov 19. storočia, ktorí pomáhali stavať most vzájomného porozumenia medzi slovenským a maďarským ľudom; toho porozumenia, ktoré úspešne uskutočňuje až naše spoločné socialistické zriadenie. (51/1972)

Pred 20 rokmi

Zemplínska televízia dvakrát mesačne v slovenskom jazyku

Dr. Vlasta Štofová: – Šéfredaktor Zemplínskej televízie v Novom Meste pod Šiatrom ma požiadal o externú spoluprácu, ponúkol mi miesto redaktorky národnostného magazínu vysielaného dvakrát mesačne v slovenskom jazyku. Vo väčšine našich magazínov vystupujú žiaci a mládež, ale chceme to striedať. Zájdeme do dedín a pripravíme medailóny starších ľudí, ktorí si veľa pamätajú a do dnešných dní zachovávajú staré zvyky a tradície. (51/1997)

Pred 10 rokmi

Prírodná rezervácia vzala živnosť Slovákom v Bukových vrchoch

Répášska Huta sa nachádza v srdci Národného parku Bukové vrchy. Hovorí sa, že park „pochová” zvyšok Slovákov v tejto oblasti. Podľa slovenského učiteľa na dôchodku Karla Orliczkého nie celkom: – Zriadenie parku v oblasti našim ľuďom poriadne sťažilo život a zatiaľ nič pozitívne neprinieslo, len sprísnili alebo zakázali ťažbu dreva a vápenca. Postaviť dom v dedine alebo na okolí je už takmer nemožné. Aj v dôsledku toho sme stratili prácu, ktorou sa živili stáročia naši predkovia. Neznamená to, že sa stratíme aj my. Sme prispôsobiví. (51/2007)