Prečítajte si, o čom písali naše noviny pred niekoľkými rokmi.

Pred 52 rokmi

V obci Viszló už len najstarší rozprávajú po slovensky

Viszló je malá dedinka v Boršodskej župe. Má 70 domov a 350 obyvateľov. Chotár dedinky zaberá 1200 jutár. Pre malú plochu a zlú kvalitu ornej pôdy sa tu družstvo neutvorilo. Riaditeľ školy Pavel Bakai, ktorý sem prišiel vyučovať z Mlynkov (Pilisszentkereszt), dobre ovláda slovenský jazyk. Už len najstarší rozprávajú po slovensky. Ťažko sa dávajú ľudia v tejto dedine do spevu slovenských piesní, ale zato napríklad túto nám zaspievali: „Moja žena ňema čepec, ale bude mati. Pojdzem ja jej do Siksova čepec kupovati“. (10/1966)

Pred 45 rokmi

Eva Vácziová sa vráti do svojej školy vyučovať slovenčinu

Mladá, oduševnená učiteľka slovenčiny Eva Vácziová bude vyučovať dunaeďházske deti ich materinský jazyk: – Ako rodáčka tejto obce som sa učila slovenčinu na základnej škole u profesorky Heleny Höszovej. V novom školskom roku sa dostanem na jej miesto, lebo ona ide do dôchodku. Svoje štúdium dokončievam na Pedagogickej vysokej škole v Segedíne a preto som na trojtýždňovom povinnom cvičnom vyučovaní v Dunaeďháze. (12/1973)

Pred 25 rokmi

Maliar Ondrej Lukoviczký rozumom vedca a srdcom básnika

Umenie akademického maliara Ondreja Lukoviczkého, rodáka z Békešskej Čaby, má skôr ateliérový ráz. Aj názvy jeho obrazov poukazujú na predmet a motív, než na obsah. Jeho diela sú náladové kompozície na vysokej umeleckej úrovni. Aj jeho grafiky sú skôr dekoratívne, avšak tvoria organickú súčasť jeho umenia, ktoré – ako sa sám vyjadril – sa snaží vytvárať rozumom vedca, okom maliara a srdcom básnika. (11/1993)

Pred 20 rokmi

V Čemeri zachovávajú kultúrne dedičstvo slovenských predkov

V pripeštianskej obci Čemer sme požiadali Michala Tótha, predsedu miestneho Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa, aby nám ukázal bohatú národopisnú zbierku a porozprával o podmienkach jej vzniku: – Exponáty pochádzajú z miestnych domácností a sú cennými artiklami ľudovej kultúry tu žijúcich občanov slovenskej národnosti. So zberom sme začali pred piatimi rokmi, viedla nás túžba zachovať kultúrne dedičstvo našich predkov pre budúce pokolenia. Prevažnú väčšinu materiálu zozbierali členovia nášho pávieho krúžku, ktorí chodili z domu do domu a pomáhali hľadať rôzne predmety, pripomínajúce zašlé časy. (11/1998)

Pred 10 rokmi

Náš postmoderný svet oslabuje jazyk, korene a identitu

Peter Káša: – Mladí ľudia zo slovenských komunít v Maďarsku síce ešte stále žijú „na ostrovoch”, ale na ich mentálny vývin už nepôsobia len rodinné tradície a menšinové školy, ale agresívna anglo-americko-maďarská popkultúra. Aj slovenská mládež na Dolnej zemi hľadá živý jazyk, ale čo nájde okrem maďarčiny? Má dostatok možností stretnúť sa s „novou slovenčinou”, slovenskou popkultúrou? Dynamický postmoderný svet postupne oslabuje a likviduje materinský jazyk, etnické väzby, korene a identitu slovenskej mládeže v Maďarsku. (11/2008)