Uherský Brod – Uherské Hradiště – Buchlovice – Velehrad – Otrokovice – Olomouc – Kroměříž – Zlín – Vizovice – Luhačovice – Týn nad Bečvou – Rožnov pod Radhoštěm – Čachtice – Podolie.

Takýto bol plán študijnej cesty, ktorú už ako svoje tradičné podujatie vždy na začiatku leta, teraz v dňoch 20. – 23. júna, zorganizovala Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti na čele s Pavlom Maulikom. Ako obyčajne, aj teraz bol program veľmi bohatý a časovo náročný. Mnohé z plánovaných zastávok sme preto museli vynechať. Máme ale informácie o tom, kam zájsť, ak budeme mať cestu okolo, alebo ak sa opäť vyberieme na Moravu, konkrétne na malebné Slovácko.

Náš autobus mal plánovaný odchod o 7.hodine, ako to však podľa zákona schválnosti už chodí, jednému, či presnejšie jednej zo 46 výletníkov sa podarilo zaspať a tak sme mali celý deň posunutý o viac ako hodinu. Preštrikovali sme sa cez rannú budapeštiansku špičku a vyrazili sme na dlho očakávanú cestu do Olomouca.

Najprv sme sa zastavili v Múzeu Jána Amosa Komenského v Uherskom Brode, rodnom meste učiteľa národov. Je to jedno z najstarších múzeí na juhovýchodnej Morave a podľa svojho rodáka dostalo názov v priebehu svojho vývoja. Stála expozícia s názvom Komenský ľudstvu má dve tematické časti: Komenský a jeho doba a Odkaz Komenského súčasnosti. V múzeu sa nachádza aj expozícia najvzácnejších historických a etnografických zbierok, vďaka ktorým si človek vie predstaviť, ako sa onoho času žilo v Uhorskobrodsku a jeho okolí.

Ďalšou zastávkou bol Velehrad. Významné duchovné centrum po celom svete preslávila bazilika Nanebovzatia Panny Márie. Je to architektonický klenot v barokovom štýle, ktorým sme prechádzali so zatajeným dychom. Velehrad je známy aj tým, že je v ňom stále živý odkaz sv. Cyrila a Metoda z dôb Veľkej Moravy. Vedie k nemu Cyrilometodská cesta po stopách pútnických miest k sakrálnym i stredovekým pamiatkam. Cesta nie je určená len veriacim pútnikom, ale každému, kto má záujem o prekrásnu prírodu a sakrálne, či významné kultúrne a technické pamiatky. Medzi tie technické patrí päťdesiatšesť kilometrov dlhý, dvanásť metrov široký a poldruha metra hlboký Baťov kanál.

Do Olomouca sme dorazili v skorých večerných hodinách. Od barmana čapujúceho vynikajúce pivo sme sa dozvedeli, že sa celý deň pripravoval, ako sa s tými Maďarmi bude rozprávať a my sme ho prekvapili aj jemu zrozumiteľnou slovenčinou.

Na druhý deň sme absolvovali prehliadku miest Kroměříž a Olomouc. Sídlo olomouckých biskupov a arcibiskupov v Kroměříži bolo založené v 13. storočí a návštevníkom sprístupňuje umelecké zbierky – obrazy, knihy, hudobné rukopisy, nábytok, ktoré cirkevní hodnostári zhromaždili v priebehu uplynulých stáročí, a ktoré patria k najvýznamnejším, pričom nielen v Českej republike. Spomedzi štyridsiatich komnát dostupných návštevníkom je najkrajšia rokoková sála, tzv. Snemovňa. Tento názov získala v roku 1848, keď do nej bolo z Viedne na niekoľko mesiacov presunuté zasadanie ústavodarného rakúskeho Ríšskeho snemu. Okolo zámku sa rozprestiera Podzámocká záhrada, my sme sa ale vybrali do Kvetinovej záhrady, zaradenej v roku 1998 spoločne s Arcibiskupským zámkom a Podzámockou záhradou do zoznamu UNESCO. (Po ceste sme narazili na dom, v ktorom istý čas býval niekdajší československý prezident Ludvík Svoboda.) Kvetinovú záhradu budovali po celé desaťročia od roku 1665 v barinách, ktoré dal odvodniť biskup Karel Lichtenstein a vytvoriť z nich jedinečný sad vtedy vo francúzskom štýle. Je výnimočnou pamiatkou, patrí medzi najvýznamnejšie záhradné diela v celosvetovom meradle. Rozprestiera sa na ploche 300×485 metrov.

Popoludnie toho istého dňa patrilo Olomoucu, mestu, ktoré bolo v stredoveku tretím najväčším mestom Českej koruny. Dnes je šiestym najzaľudnenejším mestom Českej republiky a má okolo 101 tisíc obyvateľov. Je to štatutárne a univerzitné mesto. Sídli v ňom Univerzita Palackého, najstaršia na Morave a druhá najstaršia v Česku. Atmosféra mesta a jeho historické pamiatky priťahujú turistov z celého sveta. Je vyhľadávaným miestom medzinárodných konferencií a festivalov. Najznámejšou historickou pamiatkou Olomouca je stĺp Najsvätejšej Trojice, od roku 2000 zaradený do zoznamu UNESCO.

Historické jadro mesta je pamiatkovou rezerváciou, po pražskej druhou najvýznamnejšou v krajine. Mesto má nespočetné množstvo prekrásnych fontán, palácov, parkov, chrámov a kostolov. My sme ako prvú navštívili Katedrálu sv. Václava, v ktorej bol 3. mája 1469 Matej Korvín korunovaný za českého kráľa. O tejto skutočnosti sme našli jedinú skromnú vetu na jednej z papierových násteniek rozmiestnených v chráme. Potulky po historickom centre sme skončili, ako inak, posedením pri pive.

Zlín, Vizovice a Luhačovice sme mali naplánované na tretí deň nášho študijného pobytu. V Zlíne sme navštívili vilu a pamätník Tomáša Baťu. Vo Vizoviciach, v rodisku Rudolfa Jelínka, sme sa zastavili vo svetoznámej firme na výrobu destilátov. Podnik svojho otca začali v roku 1919 rozvíjať bratia Rudolf a Vladimír pod názvom „Synovia Zikmunda Jelínka“. Od roku 1926 podnikali samostatne. Z nie príliš prosperujúcej pálenice na Razově, ktorú bratia kúpili ešte spoločne v roku 1921, sa Rudolfovi vďaka odštartovaniu výroby kóšer destilátov, pri ktorých sa používajú len také suroviny a postupy, ktoré sú v súlade s pravidlami ortodoxnej židovskej viery, podarilo vybudovať firmu známu dodnes po celom svete. Žiaľ, Rudolf Jelínek a jeho manželka Irena za svoj židovský pôvod zaplatili životmi. Zahynuli v koncentračných táboroch. Synovia Zdeněk a Jiří holokaust prežili, ale Zdeněk v roku 1946 zomrel na tuberkulózu. Jiřímu Jelínkovi firmu v roku 1948 znárodnili. On emigroval. Dnes prosperuje firma pod názvom RUDOLF JELÍNEK a. s.

Prehliadku Luhačovíc nám znemožnila prietrž mračien, ku ktorej došlo v momente, keď sme dorazili k tabuli s názvom tohto najväčšieho kúpeľného mesta na Morave. Liečia sa tu choroby dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva a obezita. Vyviera tu šesť prírodných prameňov. Najznámejším a najvýznamnejším je prameň Vincentka.

Posledný deň, deň návratu do Budapešti, bol spojený s prehliadkou Valašského múzea v prírode v Rožnově pod Radhoštěm, najväčšieho a najstaršieho skanzenu v strednej Európe, a Parku miniatúr v obci Podolie, už na Slovensku. Vo Valašskom múzeu založenom v roku 1925 a rozčlenenom na tri areály, sme si pozreli Drevené mestečko. V skanzene je v prírodnom prostredí rozmiestnených takmer 100 pamiatkových objektov, originálnych drevených stavieb prenesených z terénu, ale aj kópie a rekonštrukcie historických budov.

V parku miniatúr v obci Podolie neďaleko Piešťan je momentálne umiestnených 81 verných kópií slovenských hradov, zámkov, kostolov, bazilík, či chát. V štádiu prípravy sú ďalšie štyri modely.

Tu sa náš študijný pobyt skončil. Čakala nás Budapešť, kam sme dorazili v skorých večerných hodinách. Za bezpečnú jazdu sme sa potleskom poďakovali vodičovi Martinovi Glückovi, ako aj organizátorom cesty, členom Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka