Vo veku 86 rokov zomrel učiteľ na dôchodku, niekdajší predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Níreďháze, neúnavný pestovateľ tirpáckych tradícií Ján Bánszki. Svoju rodinu a níreďházsku slovenskú komunitu navždy opustil 5. júna tohto roku.

Ján Bánszki sa narodil 25. septembra 1934 v Tamásbokri, patriaci k Veľkému Čerkesu. Pre svoj pôvod sa počas Rákosiho režimu nedostal ani na obchodnú, ani na poľnohospodársku odbornú strednú školu, preto po skončení meštianky zložil odbornú maturitnú skúšku. V roku 1955 odišiel študovať na univerzitu v Debrecíne, odbor maďarčina – ruština, ale po porážke revolúcie musel školu opustiť. Oženil sa a začal hospodáriť.

V roku 1961 nastúpil do Základnej školy vo Veľkom Čerkese, najprv učil bez kvalifikácie, ale postupne vyštudoval za pedagóga. V r. 1964 získal diplom učiteľa slovenčiny, v roku 1967 maďarčiny a r. 1969 si prevzal diplom o absolvovaní štúdia učiteľského smeru, v odbore ruština. V roku 1971 sa s rodinou presťahoval do Níreďházy, ale svojho miesta v tzv. bokroch sa nevzdal, vo Veľkom Čerkese učil do roku 1995.

Hoci slovenský jazyk a tradície si priniesol z domu, predsa sa zahĺbil do slovenských zvykov až počas svojej práce. Vtedy si uvedomil svoje tirpácke korene. Bol hrdý na húževnatú prácu predkov, na hodnoty, ktoré tvorili a snažil sa ich zachovať pre dnešok, pre budúcnosť. Ako pedagóg sa angažoval za rozvíjanie vzťahov so Slovenskom, ochotne sa venoval pestovaniu ľudového umenia. V tejto úlohe si však skutočne prišiel na svoje, keď už bol na dôchodku. Po zmene spoločenského zriadenia sa stal predsedom Slovenskej národnostnej samosprávy v Níreďháze, dostal sa aj do Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. V spolupráci s mestom vypracovali program na pomoc ľuďom žijúcim na samotách v okolí mesta Níreďháza a zároveň si stanovili za cieľ záchranu národnostnej kultúry, posilnenie národnostnej spolupatričnosti.

Spolu s manželkou sa Ján Bánszki zapojil do práce Vajdabokorského tirpáckeho ľudovo-umeleckého súboru, a čoskoro sa stal aj jeho vedúcim. Za viac ako dve desaťročia získalo teleso veľký počet ocenení a uznaní. Počas svojho účinkovania Ján Bánszki ochotne podporoval výskum histórie a kultúry Slovače v okolí Níreďházy. Považoval za dôležité, aby hodnoty, vytvorené touto komunitou, spoznali aj iní, aby sa stali všeobecne známe. Prácu Jána Bánszkeho ocenilo vedenie mesta Níreďháza v roku 2005 Cenou Györgya Inczédyho za celoživotné dielo, v roku 2010 pamätnou medailou a r. 2017 Pamätným listom Lászlóa Bencsa. Urnu s telesnými pozostatkami Jána Bánszkeho uložili na večný odpočinok do rodinnej hrobky v Níreďháze.

H. Bánszkiová/Kru