Tri písmená, ktoré sa rovnajú novinárskej objektivite a sú etalónom verejnoprávnosti. British Broadcasting Corporation (BBC – doslova Britská vysielacia spoločnosť) je britská televízna a rozhlasová verejnoprávna spoločnosť, ktorú založili pred 100 rokmi, v roku 1922.

BBC bola prvá a najväčšia spravodajská stanica vo Veľkej Británii. Vedecké korene vysielania siahajú do začiatku 20. storočia, ale trvalo 20 rokov, než sa (i vďaka prvej svetovej vojne) technológia rozvinula natoľko, aby ju bolo možné použiť k masovému simultánnemu vysielaniu. Prvými vlastníkmi BBC boli továrne vyrábajúce rádia, už od začiatku profitovali z reklám. Neskôr sa stal vedúcim projektu, ktorý mal zaistiť verejnú vysielaciu sieť bez ohľadu na zisk, Škót John Reith.

Nezávislosť od vlády i obchodníkov, nestrannosť, ohľad na menšiny a rešpekt k rozhlasovému vysielaniu ako dôležité zložky spravodajstva a kultúry – to sú znaky, ktoré si postupne BBC vydobyla.

V roku 1927 (po stávke v roku 1926) sa BBC stala spoločnosťou s kompetenciami „vychovávať, informovať a baviť“ verejnosť. Pod Reithovou prísnou taktovkou si BBC získala rešpekt a ohlas. Náučné vysielanie začalo v roku 1924, regionálny servis, plánovaný už v roku 1926, sa naplno rozbehol v roku 1930. V roku 1927 sa britská BBC zmenila zo súkromnej na verejnoprávnu inštitúciu. Jej riadenie prevzal zbor guvernérov menovaný kráľom. Podmienky jej činnosti stanovovala kráľovská Charta. Program mal byť nestranný, netendenčný a mal uspokojovať všetky skupiny obyvateľstva. Štát si ponechal rozhodovanie o stratégii rozvoja rozhlasu, do vlastného vysielania BBC nezasahoval.

Televízia na dosah

Už od roku 1929 sa experimentovalo s televíznym vysielaním s použitím systému, ktorý vynašiel škótsky inžinier John Logie Baird. V rokoch 1936 – 1939 sa rozbehlo vysielanie, ktoré používalo už nový, elektronický systém namiesto pôvodného mechanického. Najväčším úspechom tejto epochy bolo bezpochyby tzv. „Empire Service“ (dnešný „World Service“), vysielanie BBC do zahraničia.

Počas druhej svetovej vojny došlo k prerušeniu TV vysielania a dokonca k čiastočnej cenzúre rozhlasového vysielania. Zároveň však došlo k významnému rozvoju programu, predovšetkým k posunu k výchove, informovaniu a užitočnosti rozhlasu pre verejnosť. Nielen pre vojakov bola určená zábavná a povzbudzujúca relácia Forces Programme, ďalej sa objavili napríklad relácie o pestovaní zeleniny (Veľká Británia trpela nedostatkom potravín z kontinentu kvôli blokáde) alebo o zdraví. Slogan „V for Victory“ sa rýchlo rozšíril v mnohých partizánskych hnutiach po celej Európe, pre ktoré bolo vysielanie BBC veľkou oporou. BBC začala vysielať v arabčine (1938) a neskôr i v ďalších európskych jazykoch. Cez BBC boli tiež posielané kódy ohľadom dňa D – invázie v Normandii. Riaditeľ German Service Hugh Greene (neskôr generálny riaditeľ BBC) zase vysielal varovanie nemeckým občanom.

V povojnovom období nasledoval rýchly rast. V roku 1946 bolo obnovené televízne vysielanie, čo sa stretlo s nadšeným ohlasom (hlavne po vysielaní svadby princeznej Alžbety a vojvodu z Edinburghu v roku 1947). Od roku 1946 pribudol i tretí kanál (prozaicky nazvaný Third Programme) vysielajúci vážnu hudbu a ďalšie kultúrne relácie. V roku 1950 sa týždenne odvysielalo 30 televíznych a 260 rozhlasových hodín. Televíznym signálom bola pokrytá približne polovica populácie.

Priamy prenos korunovácie Alžbety II. v roku 1953 prispel k výraznému rozšíreniu mladého televízneho média. Krátko nato už BBC získala konkurenta – ITV (Independent Television). Podiel poslucháčov rozhlasového vysielania klesol v roku 1957 na 28 %. Do boja s televíznym médiom sa pustil nový generálny riaditeľ Sir Ian Jacob a dokončoval ho Sir Hugh Greene. Na konci päťdesiatych rokov sa síce priepasť zväčšovala, ale rádio naďalej excelovalo.

V 70. a 80. rokoch dosahoval počet divákov 20 miliónov a počet poslucháčov 5 miliónov. BBC sa dostala do finančných problémov, situácia bola podľa slov riaditeľa Sira Michaela Swanna hrozná. Výsledkom bol Channel 4, komerčný program so snahou o inováciu. White Paper popísal BBC ako „pravdepodobne najdôležitejšia kultúrna organizácia v celom národe“. Dokladajú to i Shakespeare Project alebo Yes Minister (v Československu známe ako Jistě, pane ministře), úspešné relácie tej doby.

V 80. a 90. rokoch nastúpili nielen nové technické vymoženosti, ale aj nový prístup, predovšetkým vďaka vplyvu konzervatívnej vlády Margaret Thatcherovej. BBC bola prvá spoločnosť na svete, ktorá začala vysielať DBS (Direct-broadcasting-by-satelite) bez pomoci vlády.

Manažmentu sa podarilo zvýšiť verejnoprávne poplatky a to umožnilo rozšíriť v roku 1997 ponuku služieb i o digitálne vysielanie. Na jar toho roku pôsobili po reorganizácii nasledujúce riaditeľstvá: BBC Broadcast, BBC News, BBC Production, BBC Resources a BBC Worldwide. Nerobil sa rozdiel medzi televíziou a rozhlasom. Kvôli digitálnemu vysielaniu uzavrela BBC dohodu so spoločnosťou Flextech (1996). V novembri 1997 sa rozbieha nepretržitý spravodajský kanál BBC News 24 a v roku 1998 ho nasleduje BBC Knowledge. Do sveta internetových médií vstúpila BBC svojimi BBC Online a neskôr BBC Website.

Slovenské vysielanie BBC

BBC vysielalo zahraničné spravodajstvo od 20. decembra 1939. Slovenské a české vysielanie sa vyčlenilo roku 1952, ale obe ostali pod jednou redakciou do konca existencie Československa. Vedenie redakcie mali na starosti spočiatku Briti, od roku 1980 ho prevzal Karel Janovický a neskôr Terézia Javorská.

Komunistický režim sa po roku 1952 bránil vysielaniu tým, že sa pokúšal rušiť signál zahraničného rozhlasového vysielania. V 60. rokoch nastalo poľavenie, ale počas normalizácie po roku 1968 táto prax opäť nabrala na intenzite. BBC vysielalo v slovenskom jazyku 66 rokov. Posledné slovenské vysielanie sa uskutočnilo 20. decembra 2005.

BBC bola v 20. storočí tradične považovaná za spoločnosť s objektívnym spravodajstvom. Iba počas druhej svetovej vojny došlo k pozastaveniu a cenzúre vysielania.

(ef)