V Bakonskom lese sú učupené tri Slovákmi obývané obce, Čerňa, Jášč a Capár. Sú to dediny, ktoré sa v ostanom storočí veľmi zmenili. Napríklad v Černi ovplyvnili zvyky a používanie slovenčiny najmä pracovné podmienky obyvateľstva, ktoré pracovalo v okolitých baniach. Zato na Vánoční tiďen, ako vianočným sviatkom a predchádzajúcim dňom kedysi v Černi hovorili, sa všetci tešili, veď to kedysi bolo obdobie zabíjačiek, nákupov darčekov, či obstarávania vianočného stromčeka.

Vyspevovanie a koledovanie

Juliana Szabová z Černe so smiechom spomínala ako chodili koledovať a spievať pod okná. Veľmi radi chodili, či snežilo alebo pršalo. Raz aj dostali trest, lebo išli spievať a krásne kašmírové ručníky im premokli, ani vzor na nich nebolo viac vidieť. „Už zas ste boli mňavčať, hoci sme vám to vyslovene zakázali,“ hnevali sa doma. Spievali najmä dve piesne, Pásli ovce pastíri a Chodila Mária po svete. Po spievaní dostali orechy, drobnosti, niekedy aj forint, dva. Ponúkli ich koláčom. Medzi fotografiami našla pani Szabová staré zábery spred kostola, kde je vidieť aj jej starú mamu, ba aj fotku z kostola zo slovenskej omše v roku 1936, aj otca Lászlóa, ktorý nebol obľúbencom spoločenského zriadenia po vojne. Evanjelici z Černe zabíjali brava pred Vianocami. Cez deň na Štedrý deň sa postili, večer jedli polievku zo sušeného ovocia a makové pupáky. Až po omši sa dávali na stôl chutné mäsá s kapustou, klobásu, zabíjačkové dobroty. Ako povedala pani Szabová, v jej detstve bolo ešte veľa snehu. Radi sa sánkovali. Dvadsiateho piateho chodili chlapci s pozdravom na Božie narodenie. Na obed mamička uvarila slepačiu polievku, potom sliepku potrela roztlačeným cesnakom a upiekla v rúre. Pečené hurky a klobásy boli na každé Vianoce. Kapusta musela byť vždy. Buď kyslá kapusta alebo zaprávaná rajčinová kapusta s kačacími drobkami. Na Štefana bola veľká oslava, aj otecko aj brat sa volali Štefan. Išli do vinohradu a tam „mulatovali“. Okolo Černe otvárali jednu baňu za druhou, prisťahovalo sa množstvo nových ľudí. To malo vplyv na potlačenie tradičných zvykov slovenského obyvateľstva.

Chodenie s betlehemom

V katolíckom Capári bolo zvykom po polnočnej omši nakrojiť tlačenky, ktoré pripravili počas zabíjačky. Jedna bola väčšia a nazývali ju dedo, menšia mala meno babo. Ako nám povedala predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Kohušová, Capárčania piekli aj bobáľky, maličké buchtičky plnené makom, ktoré jedli poliate teplým sladkým mliekom. Dodnes sa zachovali zvyky chodenia s betlehemom z domu do domu, od príbuzných k priateľom. Hoci desaťročia tento zvyk opomínali, pred niekoľkými rokmi sa táto tradícia objavila znova. Polnočná omša je tradičnou bohoslužbou. Počas adventu krášlia okná ako adventný kalendár. Okno miestnej slovenskej samosprávy sa rozožalo 20. decembra. Pripravili adventný veniec a zapálili skoro polmetrové sviece. Program s betlehemskými hrami predviedli školáci Capárčanom počas tretej adventnej nedele.

Dodnes chodia na roráty

Z Jášču si zaspomínala na vianočné sviatky kedysi Anna Gavačová, ktorá porozprávala svoje spomienky Viktórii Gerstmárovej Ecseriovej. Anna Gavačová sa narodila v roku 1933. Jej starí rodičia prebehli do Jášču po prvej svetovej vojne z Nitrianskej stolice. Starý otec pani Anny, keď bol dieťa, spolu so svojimi dvoma súrodencami slúžili v obci Csetény. Otec bol trubač a tiež pracoval v bani. Rodičia, keď bolo treba niečo urobiť, napríklad priniesť vodu, rozkázali deťom po slovensky. Tie už po maďarsky odpovedali. Do školy chodili do Jášču, kde sa učili po maďarsky. Mali učiteľku, ktorá sa volala Mária Egryová. Ona nevedela po slovensky, ale učila deti tancovať slovenské tance po celé desaťročia. Ukázali a porozprávali jej ich vtedajšie deti. Mária Egryová zaznamenala texty, aj kroky a potom ich odovzdávala ďalším a ďalším pokoleniam. Aj terajším deťom. Páví krúžok v Jášči a školský Malý páví krúžok dodnes tancuje podľa záznamov Márie Egryovej.

Jášč obývajú katolíci a nachádza sa v obci pútnické miesto. Od adventnej nedele sa konali každé ráno v kostole roráty. Už o šiestej hodine rannej sa zišli v božom stánku aj deti. Tak chodia na skoré ranné modlitby deti aj dnes. Až po Štedrý večer. V strede dediny postavia betlehem, prichádzajú sa k nemu modliť počas nedieľ, alebo aj spomínať na zosnulých príbuzných. Na nedeľné omše sa každý svedomite chystal. Bolo zvykom už pred sviatkami vybieliť steny domov, vyprať všetku bielizeň a odevy. Ba aj v slamníkoch, čo na nich spávali, vymenili slamu za čerstvú, novú. Do kostola sa chodilo v čistých sviatočných šatách. Do zvončeka vyberali peniaze, každý tam niečo vhodil. Pred sviatkami zabíjali. Tradícia pôstu na Štedrý deň pretrváva dodnes. Do Štedrého večera sa patrilo postiť sa, namiesto mäsa jedli v piatok cestoviny. Jesť rybu nebolo zvykom. Varili ovocné polievky, ktoré jedli na večeru. Súčasťou vianočného jedálnička boli pupáky, ktoré pripravovali z kysnutého cesta a nie z rožkov, ako v súčasnosti. Posypali ich makom, aby mali veľa peňazí a poliali teplým mliekom. Niekde si k maku prilepšili aj lekvárom. Po polnočnej omši si pochutili na huspenine.

Na polnočnú išiel každý. Predtým však vložili do pece dlhý koláč. Keďže každý pestoval mak, preto koláče plnili makom a orechmi. Našli sa aj takí, čo už vtedy, dávno, do makového koláča pridávali bazový lekvár. Na prvý sviatok vianočný nešli okrem kostola nikam. Na druhý sviatok navštevovali rodinu. Deťom príbuzných darovali jablká, orechy, figy, ba niekedy aj pomaranč. Na Štefana požehnali víno. Aj dnes tak robia. Posvätené víno muži dajú synom a tí ho zanesú do vinohradu. Polejú posväteným vínom vinohrad, aby bola dobrá úroda.

Mládenci po večeroch práskali bičom. Pôvod tkvel v dobe, keď pastieri dobytka a svíň hnali svoje stáda z lúčok, tí práskali bičmi. V zime síce zvieratá nezaháňali, ale práskanie si zachovali až do Štedrého večera. V čase adventu svinský pastier trúbil na hovädzom rohu, zvonce pozbierali zo zvierat a dali deťom, nech na nich zvonia, keď chodia po dedine. Vysypali im na cestu orechy, ktoré si deti pozbierali. Pastieri dostali makové a orechové bajgle, kapustové kifle, rožky a pol litra vína ako výslužku.

Na Vianoce chodila mládež spievať pod okná svojich príbuzných a priateľov. Sprevádzala ju aj muzika. Do noci chodili a spievali. Napríklad aj nasledovnú pesničku:

Pástli ovce pastíri v betlehemskej majíri, Anjel sa im ukázal do Betlehem ukázal, Vstante hore, najdete pána Krista, anjdelí. O jedenástej večer sa však už všetci pobrali domov pripraviť sa na polnočnú omšu.

Erika Trenková

Foto: archív J. Szabovej, facebook