Po siedmich rokoch sústavnej práce Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov na postupnom spracovaní matrík dolnozemských obcí založených Slovákmi máme v databáze už vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov (krsty, sobáše, úmrtia).

Doteraz sme spracovali matriky obcí najmä z okolia Slovenského Komlóša – Komlóš, Nadlak, Veľký Bánhedeš, Ambrózka, Čanádalbert a Pitvaroš za obdobie od ich vzniku po rok 1947. Dokončujeme spracovanie matrík Békešskej Čaby, začali sme spracúvať matriku Sarvaša. Postupne spracúvame aj matriky slovenských obcí vo Vojvodine (Báčska Palanka, Kulpín).

V databáze spracované údaje zahŕňajú už pomerne veľkú časť Slovákmi osídlených dolnozemských obcí za dosť dlhé časové obdobie. Dá sa povedať, že aj z pohľadu štatistiky má databáza už značnú výpovednú hodnotu. Informácií je už dosť na to, aby sa z nich dali robiť rôzne štúdie. Takto sme sa pokúsili zdokumentovať, ktoré konkrétne rody sa na Dolnú zem presídlili z oblasti Očovej. Dobrý podklad k tomu poskytuje matrika Nadlaku. Nadlak začali osídľovať Slováci od roku 1802. Mnohí sem prišli zo Slovenského Komlóša.

Osídlenie Nadlaku Komlóšanmi popisujú Daniel Zajac a Ľudovít Haan v knihe Dejepis starého i nového Nadlaku nasledovne. „...keď 27. 8. 1800 milostivý kráľ vydal nariadenie, aby medzi nimi a Rumunmi chotár tento rozdelený bol. Na to pristali Komlóšania a s niektorými čabianskymi a sarvašskými Slovákmi zmluvu asi 200 rodín podpísalo, potom roku 1802 v jeseň im vymerané zeme poorali, zasiali, na zimu sa ale každý jeden do svojej domoviny navrátil.“

„Roku 1803 ... poponáhľali sa do svojej novej vlasti a domy stavať začali.“

Ako je popísané v knihe Matrika Slovenského Komlóša, kolegyňa Renata Gombárová analýzou matričných záznamov (najmä krsty a úmrtia detí) identifikovala rodiny, ktoré sa v období rokov 1802 – 1805 presídlili z Komlóša do Nadlaku. Identifikovala spolu 767 osôb. (Je zaujímavé, že mnoho rodín prihlásených na presídlenie sa napokon nepresídlilo, ale presídlilo sa aj mnoho takých rodín, ktoré v zozname prihlásených neboli.)

Ako vidno, Nadlak osídľovali najmä Komlóšania, ale veľa ľudí prišlo aj priamou migráciou z „Hornej zeme“. V matrikách úmrtí Nadlaku nájdeme často zmienku o pôvode daného zosnulého. Aby bola naša analýza väzieb na Očovú čo najpresnejšia, naindexovali sme do našej databázy aj matriku sobášov z cirkevného zboru v Očovej za obdobie rokov 1784 – 1820. Tieto sobáše sme sa následne pokúsili „napárovať“ na záznamy z matrík v okolí Nadlaku.

V matrike sobášených cirkevného zboru v Očovej sú aj záznamy o obyvateľoch z priľahlých osád ako Čerín, Dúbravica, Hrochoť, Sebedín, Zolná a pod. Za obdobie rokov 1784 – 1820 matrika ECAV v Očovej zaznamenala spolu 904 sobášov.

Ako sme postupovali v našej analýze

Ako prvé sme nahrali sobáše matriky Očovej za obdobie rokov 1784 – 1820. Následne sme sa pokúsili zdokumentovať (spárovať) záznamy o krstoch či úmrtiach v už naindexovaných vyššie spomenutých dolnozemských matrikách (pre zjednodušenie ich budeme nazývať matrika regiónu) na záznamy o sobášoch z matriky Očovej. Teda hľadali sme také záznamy o krstoch či úmrtiach v „matrike regiónu”, kde údaje o otcovi a matke zodpovedali údajom o ženíchovi a neveste v matrike Očovej. Samozrejme, dátum krstu či úmrtia na Dolnej zemi musel aj logicky zodpovedať dátumu sobáša v matrike Očovej. Takto sme vybrali sobáše z matriky Očovej, ktoré mali dokázateľne väzbu na dolnozemské matriky. Z toho sme potom vytvorili zoznam priezvisk „čeľadných otcov”, ktoré dokázateľne pokračovali v spracovaných dolnozemských matrikách. U týchto priezvisk sme zdokumentovali prvý výskyt tohto priezviska v „matrike regiónu”. Priezviská, ktoré sa v „matrike regiónu” vyskytujú približne až po roku 1803, sú s veľkou pravdepodobnosťou pôvodom z Očovej a okolia.

Matriku ECAV v Slovenskom Komlóši viedli od roku 1746, matriku ECAV v Békešskej Čabe od roku 1728, Nadlaku od roku 1803, Pitvarošu od roku 1824, Čanádalbertu, Ambrózky a Bánhedešu až po roku 1844.

Možno teda tvrdiť, že priezviská z Očovej, ktoré sa v „matrike regiónu” vyskytovali až po roku 1803, s veľkou pravdepodobnosťou prišli na Dolnú zem práve z oblasti Očovej.

Takto boli identifikované priezviská:

Boháčik, Čilo, Holík, Hraško, Chabada, Jaso, Jasovský, Karkalík, Kriek, Macek, Martinec, Muránsky, Pivolus, Sámeľ, Sedliačik, Sláva, Šemetka, Šiagi, Šouc, Tiekal, Turian, Valocka.

Na základe takto predspracovaných údajov popísaným spôsobom možno pomocou využitia vyvinutého počítačového programu a už existujúcej dolnozemskej regionálnej databázy z doteraz dostupných vypárovaných (t. j. „objektivizovaných“) priezvisk slovenských kolonistov vysledovať pôvodné sídla mnohých dolnozemských slovenských rodov, pôvodne pochádzajúcich nielen z Očovej a okolia, ale aj z ďalších lokalít vtedajších stolíc severného Uhorska.

Podrobná analýza niektorých rodov z Očovej, ktoré pokračujú v matrikách okolo Komlóša

Juraj Šemetka z Očovej

- V prvej generácii rodičia Ján Šemetka a Magdaléna Vranková, obaja z Očovej, sa sobášili v Očovej dňa 2. 2. 1785. Ešte v Očovej sa im 27. 3. 1803 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1804 – 1820 sa presídlili do Nadlaku.

- V druhej generácii sa 27. 11. 1821 Juraj Šemetka oženil s Evou Slavkovou z Nadlaku (rodičia Evy prišli do Nadlaku z Komlóša).

V období 1828 – 1832 manželia Juraj Šemetka a Eva Slavková museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tam narodili 3 deti Juraj, Mária a Martin. (Je veľmi pravdepodobné, že sa im narodili deti aj skôr, keďže sa sobášili už v roku 1821, ale v nami spracovaných matrikách sme o tom záznam nenašli.) Po roku 1832 sa rodina pravdepodobne opäť presťahovala do Nadlaku, kde sa jej narodili deti Adam (1833), Štefan (1836) a Alžbeta (1842).

V období medzi rokmi 1842 – 1845 sa rodina zase presťahovala, tentoraz do Bánhedešu. Tu sa jej 17. 7. 1845 narodila dcéra Zuzana.

- V tretej generácii sa Štefan Šemetka 28. 3. 1864 v Bánhedeši oženil s Annou Demkovou, tiež z Bánhedeša, kde sa im narodilo 12 detí (Štefan, Zuzana, Pavol, Pavol, Ján, Mária, Anna, Judita, Alžbeta, Ján, Ondrej a Zuzana), z nich 4 (Zuzana, Pavol, Ján a Zuzana) sa nedožili dospelosti.

- V štvrtej generácii sa Pavol Šemetka 12. 1. 1897 oženil v Bánhedeši s Annou Vargovou z Pitvaroša (predkovia Anny Vargovej pochádzali z Rejdovej – vetva Kostka, z Málinca – vetva Matúš a vetva Lipták, zo Slovenskej Stamory – vetva Ponický). V Bánhedeši sa im narodilo 13 detí (Anna, Zuzana, mŕtvonarodené, Zuzana, Pavol Alžbeta, Alžbeta, Mária, Alžbeta, Judita, Žofia, Martin, Ján), z nich sa iba 5 dožilo dospelosti (Zuzana, Pavol, Mária, Alžbeta, Judita).

- V piatej generácii sa v roku 1926 Pavol Šemetka (8. 1. 1903) oženil s Helenou Hovorkovou z Bánhedeša a mali spolu 6 detí (Pavol, Helena, Judita, Anna, Zuzana a František). Rodina sa v roku 1947 presídlila do Nededu.

Takto priezvisko Šemetka putovalo z Očovej pri Zvolene a v priebehu času sa dostalo cez Nadlak, Pitvaroš, Bánhedeš až do Nededu a Vlčian.

Juraj Jasovský z Očovej

- V prvej generácii rodičia Juraj Jasovský (pôvodom zo Sliezska) a Anna Fiľo – Škrupina z Očovej sa sobášili v Očovej dňa 11. 2. 1811. Tam sa im v roku 1813 narodil syn Juraj. Niekedy v období 1817 – 1835 sa rodina presídlila do Nadlaku. Či sa s manželom Jurajom (umrel v Nadlaku v roku 1835) presídlila aj Anna, nevieme, lebo v matrikách sa nepodarilo nájsť záznam o jej úmrtí.

- V druhej generácii mali bratia Juraj a Ján Jasovský v Nadlaku sobáš v jeden deň, 3. 11. 1835. Juraj Jasovský sa oženil s Máriou Muránskou z Nadlaku (pôvod rodičov Márie sa nepodarilo vyhľadať). V období 1841 – 1851 manželia museli žiť na Pitvaroši, lebo sa im tam narodilo 10 detí (Mária, Zuzana, Ján, Juraj, Anna, Ondrej, Matej, Pavol, Mária, Mária), z nich sa iba 3 dožili dospelosti (Zuzana, Ján a Pavol).

- V tretej generácii sa 23. 11. 1875 v Pitvaroši ženil Pavol Jasovský so Zuzanou Urbančokovou z Pitvaroša (ktorej predkovia pochádzajú aj zo Šivetíc – vetva Mrevko, Rozložnej – vetva Denko, Sarvašu – vetva Šonkoľ a Buzáš). V Pitvaroši sa im narodilo 9 detí (Zuzana, Mária, Alžbeta, Pavol, Ján, Ondrej, Štefan, Juraj, Jozef), dospelosti sa dožilo 8.

- V štvrtej generácii sa Pavol Jasovský 6. 11. 1906 oženil v Pitvaroši s Annou Stratinskou z Pitvaroša. Predkovia Anny Stratinskej pochádzajú aj zo Zaškova – vetva Repka, Sarvašu – vetva Buzáš. Manželom sa v Pitvaroši narodilo 10 detí (Pavol, Štefan, Adam, Štefan, Martin, Pavol, Ján, Štefan, Ondrej, Michal), dospelosti sa dožilo 5 (Adam, Martin, Pavol, Ján, Štefan).

- V roku 1947 sa rodina transportom B-40-4-16 presídlila na Slovensko. Potomkov rodiny nájdeme pochovaných na cintorínoch v Sládkovičove, Malej Mači, ale aj v Trnave.

Takto priezvisko Jasovský putovalo z Očovej cez Nadlak, Pitvaroš až do Sládkovičova.

Ľubomír Kmeť – Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

Foto: autor