V zrkadle času (33/2023)
Pred 65 rokmi: Nepravidelnosť v počasí nie je nijakou novinkou
Na bláznivosť počasia sa ľudia sťažujú zrejme odjakživa, pričom jeho výrazná nepravidelnosť nie je nijakou novinkou. Na ukážku pripomeňme napríklad mrazy v r. 1608, kedy vo februári všetko klíčilo, no r. 1610 bola zase jeseň tak horúca, že v septembri bola druhá úroda čerešní.
V r. 1620 sa včely rojili už v marci a v januári 1626 si vyspevoval škovránok. Kronika zaznamenáva veľa nepravidelností v počasí i z r. 1727, napríklad to, že 4. januára bola veľká búrka, víchrica a krupobitie. V roku 1736 bola ešte teplejšia zima a po nej nasledovalo horúce leto. O mimoriadnom počasí môžeme hovoriť i v rokoch 1861, 1862 a 1863, kedy panovalo viac suché ako teplé počasie. Zvlášť dlhé suchá boli v r. 1863, ktoré priniesli veľký hlad, o čom aj naši starší ľudia iste veľa počuli. (8. augusta 1958)
Pred 50 rokmi: Úspech nášho veľkotarčianskeho súboru v Martine
Začiatkom augusta 1973 pri príležitosti 110. výročia založenia Matice slovenskej v Martine sa konali veľkolepé slávnosti a kultúrne podujatia, ktorých sa zúčastnili aj hostia zo zahraničia vrátane krajanov. Kultúru slovenských pracujúcich v Maďarsku s veľkým úspechom reprezentoval slovenský folklórny súbor z pripeštianskej Veľkej Tarče. Rečníci osláv zdôraznili, že „Matica slovenská po kríze a brzdiacich tendenciách z r. 1968 pracuje v prospech sprostredkovania socialistickej kultúry medzi ľud, snaží sa upevňovať a prehlbovať bratské styky medzi slovenským a českým národom, maďarskou, ukrajinskou národnosťou a inými národnosťami Československa a prehlbovať priateľstvo viažuce sa k národom socialistických krajín“. (16. augusta 1973)
Pred 25 rokmi: Huť – Slovenskí Indiáni v maďarskej rezervácii
Absurdné dôsledky vytvorenia Dunajsko-ipeľského národného parku pre občanov príslušných slovenských obcí v Pilíši spôsobili, že redaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl o svojich rodákoch začal uvažovať a písať ako o slovenských Indiánoch v maďarskej rezervácii: – Napríklad ani Huťania netušili, čo vlastne znamená, že odteraz budú žiť v prísne chránenej prírodnej rezervácii, respektíve aký je rozdiel medzi chránenou oblasťou, ktorá ich obklopuje už od roku 1978, a národným parkom. Nikto im to vopred nevysvetlil – podobne, ako nikto nebol zvedavý na ich mienku. Chudákov v tejto veľkej demokracii zabudli informovať aj o takej „maličkosti“, že Dunajsko-ipeľský národný park im môže určiť, kde, čo, koľko a ako môžu pestovať či vyrábať. Občania sú šokovaní najmä tým, že novozriadený park má v zmysle platných predpisov prednostné právo aj pokiaľ ide o vykúpenie ich rodinných domov. Ľudia tomu nechcú veriť, pripomína im to časy poštátňovania súkromného majetku z povojnového obdobia. (13. augusta 1998)
FotoMOMENTKY z našej minulosti
Na archívnych snímkach tlačovej kancelárie MTI: časť účastníkov – vrátane krojovaných žien z Legíndu – na župnom národnostnom festivale usporiadanom 5. augusta 1973 v obci Novohrad (Nógrád).
Zostavil: Imrich Fuhl