Z archívu Ľudových novín

Bánhidské tradície – rodí sa knižka aj pamätný dom

V Slovákmi obývanej časti mesta Tatabáňa Bánhide berú tradície vážne. Svedčí o tom nesmierna aktivita tamojšej slovenskej samosprávy, usporadúvanie jazykových kurzov, zbieranie materiálnych a duchovných pamiatok. Slovenský volený zbor raz týždenne pozýva starších obyvateľov Bánhidy na stretnutia, aby sa prišli trocha porozprávať. Nejde však iba o posedenie, ale aj o bádateľskú prácu. Riaditeľka kultúrneho domu, členka slovenskej samosprávy Ružena Izingová Pružinová totiž tieto besedy nahráva na magnetofónovú pásku v nádeji, že z nich vznikne zbierka bánhidských piesní a zvykov. Ďalším dávnym snom Bánhiďanov je pamätný dom, ktorý by chceli zriadiť v budove bývalej cirkevnej školy. Tá síce nie je typickým sedliackym obydlím, v kútiku duše ju už oduševnení amatérski bádatelia zariaďujú. Najaktívnejší medzi nimi je miestny kováč Štefan Hlodík, ktorý časť pamiatok zatiaľ prechováva doma. (27/2004)

Tábor VÚSM v Senváclave, obci s jedinečným nárečím

V Senváclave, v jednej z najuzavretejších pilíšskych slovenských osád, sa dodnes zachovalo nárečie, ktoré sa vyznačuje tým, že na rozdiel od ostatných pilíšskych slovenských nárečí obsahuje aj prvky stredoslovenčiny – okrem ďalších cenných poznatkov to zistili v tejto lokalite v júni 2009 vedci a amatérski bádatelia interdisciplinárneho tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM). Doteraz sa tejto osade venoval predovšetkým etnograf Ján Manga, kým Štefan Lami tu zachytil archaické slovenské ľudové balady. Popri veľkých dolnozemských slovenských mestách pilíšsky kraj predstavuje jeden z najcharakteristickejších jazykových ostrovov Slovákov v Maďarsku. Zachovalo sa tu pomerne čisté slovenské nárečie, avšak nevýhodou bola organizačná nesamostatnosť (všetko patrilo pod cirkev) a absencia slovenského písomníctva. Z etnickej uzavretosti, ktorá medzi pilíšskymi slovenskými osadami časovo najdlhšie charakterizovala práve Senváclav, vyplýva, že ľudová slovesnosť a jazyk sa v obci zachovali relatívne dlhšie. (27/2009)

„Maršuj, Komlóš!“ – tradície v modernej forme na námestí

Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) má za sebou svoj doteraz najväčší projekt, čo sa týka počtu zúčastnených – 21. júna 2014 sa na Hlavnom námestí v Slovenskom Komlóši zhromaždili stovky ľudí, aby sa stali účastníkmi alebo svedkami veľkolepého flashmobu (bleskovej zábavnej akcie) „Maršuj, Komlóš!“. Čo bolo vlastne takým veľkým lákadlom pre zhruba pol tisíca Komlóšanov? Jedinečný miestny tanec marš, ktorý na Komlóši ovládajú a s radosťou tancujú všetci tu žijúci vo veku 1 až 99 rokov. Farebná kavalkáda nadšencov sa po odznení prvých taktov zvŕtala v tanci so širokým úsmevom na tvári, a nechcela zastaviť ani po zaznení posledných tónov. Hlavným cieľom projektu bolo oživenie tradície a jej prezentovanie v modernej forme, čo je jedným z hlavných programových bodov OSMM. Dokumentárny film z akcie nakrútený profesionálmi je dostupný na viacerých internetových portáloch. (27/2014)