Salamandrové dni v Banskej Štiavnici pripomínajú zašlú slávu najkrajšieho baníckeho mesta na Slovensku, ktoré je zapísané na Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Salamandrové dni sa organizujú vždy v prvej polovici septembra a trvajú od piatka do soboty. Od 6. do 8. septembra sa tohto podujatia zúčastnili aj zástupcovia Maďarského združenia baníkov a hutníkov z Tatabáne.

V piatok sa konal salamandrový sprievod. Názov dostal podľa toho, že kedysi keď večer za svetla lampášov mestom prechádzali študenti Baníckej a lesníckej akadémie v rytme baníckych piesní, sa sprievod hýbal ako telo salamandry škvrnitej. V tohtoročnom sprievode bolo 400 kostýmovaných postáv, zobrazujúcich mestský život Banskej Štiavnice. Na podujatí boli účastníci z Poľska, Česka, Maďarska a samozrejme domáce banícke organizácie. Počas sprievodu sme sa mohli stretnúť aj so Štiavnickým Náckom, figúrkou, ktorá vystrája vtipné veci.

V sobotu na nás čakala prechádzka mestom, ktoré je od roku 1993 zapísané na Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Po stáročia sa tam ťažilo striebro, preto má aj prezývku „mesto striebra“. Druhá – „mesto jašteríc” – pramení v povesti, že podzemnú striebornú rudu ukázali pastierom dve jašterice, preto sú aj zvečnené v erbe mesta.

Mesto je známe tým, že tam bola v roku 1735 založená prvá banícka akadémia. Veľa študentských zvykov, ako napr. rozlúčka od školou má štiavnické korene. Okrem Starého zámku, Nového zámku a Evanjelického lýcea, kde študoval aj Alexander Petőfi, sme navštívili tiež banícke pamiatky Klopačku, Kammerhof, Štôlňu Glanzenberg a Banícke múzeum v prírode.

V nedeľu cestou domov sme sa ešte zastavili na Kalvárii, ktorá je najväčšia v Európe.

Betalan Bertók

Foto: autor