„Už sa teším, keď bude po dovolenke, ako sa vyspím.“
„Ja nejdem do skanzenu. Už som ho videla aj v lete aj v zime a je tam hrozná zima.“
„To nemyslíš vážne, že musíme vstávať o siedmej, aby sme boli na svahu už o deviatej.“
„To nemyslíš vážne, že bude večera o piatej, aby sme stihli ísť na nočné kúpanie do Poľska.“

Tieto a mnohé iné nepríjemné vety si musel vypočuť aj tento rok vedúci (hlavný organizátor) zimného pobytu členov Spolku segedínskych Slovákov (SSS) a ich priateľov v materskej krajine Janko Benčik. Ale všetko statočne vydržal a nepoľavil a tak na konci pobytu, cestou domov v autobuse, dostal obrovský ďakovný potlesk a fľašu chutného liečivého Tatranského čaju.

Ale pekne po poriadku: Tohtoročný lyžiarsky tábor SSS sa konal od 12. do 18. januára v Zuberci. Za autobus prívržencov bieleho športu, alebo len čistého vzduchu (prípadne kofoly a tresky) si po večeroch užívalo v penzióne Josu a cez deň sa spúšťalo na prekrásnych svahoch Spálenej doliny v Roháčoch. A nielen to. V utorok v noci sa plavci vybrali na nočné kúpanie do poľského Chochoľova, v stredu popoludní (pretože to bol tretí, ako všetci športovci amatéri vedia, kritický deň, kedy býva najviac úrazov) sa prechádzali ulicami zasneženého poľského mestečka Zakopane, známeho svojím vzduchom blahodarným na choroby horných dýchacích ciest, ale aj trhom a prekrásnou tatranskou architektúrou. Štvrtok prial milovníkom divadla. Jánovi Benčikovi záleží na tom, aby sa účastníci zájazdu vyžili nielen telesne, ale aj duševne. Tento rok oslovil Divadlo Comedia Poprad a to prišlo zahrať svoju Kapustnicu.

Snáď stojí za zmienku, že keď Janka vidia v Zuberci v kolibe, obchode, alebo na svahu, tamojší sa hneď vypytujú, či bude divadlo, lebo na predstavenia pre SSS sú do miestneho kultúrneho domu pozvaní aj domáci. V piatok po lyžovačke, kto chcel, zašiel do skanzenu, kde práve Slovenská televízia natáčala hodinový dokument o vianočných zvykoch. Večer sme sa potom všetci čudovali, že ešte sme sa nestihli ani ohriať, a už je koniec nášho pobytu. Takže, naozaj je na mieste úvodná veta môjho článku. Ale bolo to krásne, bolo to fajn a dúfame, bude to aj o rok.

(IH)

Foto: Ján Benčik