Na samom začiatku 18. storočia bolo v Peštianskej stolici už súvislé slovenské osídlenie a vznikom desiatok osád predstavovalo značné rozmery. Významné svedectvo o tom vydal (1737) vo svojich Notitiách Peštianskej stolice polyhistor Matej Bel, kde píše o Slovákoch, že prišli zo severných častí kráľovstva a ako sa odlišujú podľa stolíc, z ktorých pochádzajú aj spôsobom života, tak aj jedni vravia lahodnejšie ako druhí.

Čítať ďalej: Tristodvadsať rokov života Slovákov v Maglóde

Vedci sa zhodujú, že domáci miláčikovia, ako napr. psy alebo mačky, sa nemôžu infikovať novým koronavírusom, ani ho preniesť na ľudí. Podobne sa však môže vírus nachádzať aj na psovi alebo mačke, i keď sa ním nenakazili.

Čítať ďalej: Čo s domácim miláčikom, ak vás dajú do karantény?

V Maglóde, v Pakányiho dome neďaleko potoka, na stene ktorého to hlása aj tabuľa, mal v rokoch 1815 – 1817 svoje mäsiarstvo Štefan Petrovič. Pravdepodobne v Maglóde sa zoznámil s Máriou Hrúzovou, ktorá pomáhala v domácnosti maglódskeho evanjelického farára Martínyho.

Čítať ďalej: Petrovičovci v objatí

Mladí slovenskí vedci Samuel a Daniel Furkovci vyvinuli alternatívu umelej pľúcnej ventilácie. Zariadenie by mohlo byť vďaka jednoduchosti a nízkej cene užitočné v čase kritických situácií v nemocniciach.

Čítať ďalej: Mladí slovenskí vedci vyvinuli na čas núdze náhradu pľúcnej ventilácie