Bálom pilíšskych Slovákov sa začala plesová sezóna

Organizátorkou tohtoročného Bálu pilíšskych Slovákov bola obec Santov a keďže sa dalo rátať s veľkým záujmom o túto zábavu, organizátori si vybrali za dejisko podujatia priestrannú športovú halu v neďalekej Pilíšskej Čabe. Santovčanov k Slovákom v tomto meste inak viažu – podobne, ako k Čívanom, alebo k Mlynčanom – nielen priateľské, ale často aj príbuzenské vzťahy. Tretiu januárovú sobotu teda pri vchode do športovej haly hostí vítali santovskými domácimi pagáčikmi a páleným a milým prekvapením bol aj dar organizátorov v podobe malého pohára na víno s erbom Santova.

V mene organizátorov hostí privítal predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Santove Ľudovít Papuček, ktorý zdôraznil, že počet účastníkov bálu je okolo 500, podľa neho tento veľký záujem svedčí aj o tom, že pre nás je slovenčina ešte stále dôležitá a že sme ešte viacerí, ktorí sa cítime byť Slovákmi. Následne sa slova ujala starostka Santova Eva Csicsmanczaiová. Obzvlášť bolo potešiteľné, že ona sama je síce nemeckého pôvodu, avšak hostí privítala najprv v slovenčine a následne aj v maďarčine:

– Chcela by som sa vám poďakovať, že ste toľkí prišli na tento bál. Takto sa splní náš spoločný cieľ: záchrana a odovzdávanie našich tradícií nasledujúcim pokoleniam a upevňovanie súdržnosti Slovákov... Naše zvyky, piesne, tance musí spoznať, osvojiť si a obľúbiť si aj mladšia generácia, lebo tie len takto budú ďalej žiť. Ako hovoril Tomáš Morus: Tradícia, to neznamená chránenie popola, ale odovzdanie plameňa... Dúfam, že na tejto zábave bude toľko plameňov, že sa rozhorí naša vatra... – týmito slovami otvorila Bál pilíšskych Slovákov starostka organizačnej obce.

– Dnes je milý sviatok, ponúknite šunky, plátok. Slaninu, aj klobás pár, neľutujte pre nás dar. My vám zato zaželáme: zdravie, šťastie, požehnanie. Nech sa majú dobre muži, aj ich rúče milé panie. Keď pálenky pridáte, do roka si vašu dcéru isto-iste vydáte. A keď dáte vína, oženíte syna! – týmto vinšom poprial prítomným príjemnú zábavu podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáš Nagy a zároveň prisľúbil, že nabudúce príde na pilíšsky bál aj on v kroji. Účastníkom popriala príjemnú zábavu aj predsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Marta Demjénová, ktorá zároveň vyzdvihla vynikajúce organizačné schopnosti tohtoročnej hostiteľskej obce. Po privítacích prejavoch nasledoval otvárací kultúrny program Santovčanov, ktorí sa môžu popýšiť aj tromi kultúrnymi telesami. Miestne slovenské piesne zaspieval spevácky zbor Studenka, tanečná skupina Stužka (Pántlika) predviedla Zemplínske karičky v hudobnom sprievode známej kapely Kóborzengő. Tiež miestne viachlasné slovenské piesne zazneli v podaní santovského pávieho krúžku. Vyvrcholením otváracieho kultúrneho bloku bolo spoločné zaspievanie Pilíšskej hymny, do ktorého sa už zapojili aj speváci z ostatných pilíšskych obcí.

Popri krásnom speve plesajúcich zaujali aj pestrofarebné kroje jednotlivých obcí, pretože viacerí vyhoveli výzve organizátorov a dostavili sa na bál v ľudovom kroji svojej osady. Videli sme tu okrem iných flitrované čepce Čívaniek, originálne viazané šatky Šarišápaniek, ktoré ony nazývajú „konť“ (po maďarsky znamená drdol), krásne hodvábne a kašmírové sukne Mlynčaniek a Santovčaniek a tmavé vesty Senváclavčaniek. Niektorí hostia zo Slovenska mali pochopiteľne kroje svojej lokality, ale napríklad aj Santovčanka Sylvia Jánska prišla v sedemdesiatročnom kroji z okolia Prievidze, ktorý dostala od svojej priateľky zo Slovenska. Pritom určitá časť účinkujúcich mala švábsky kroj, bola to Dychovka z Pilisszentivánu, ktorá v Santove rovnako ako miestna dychovka je veľmi populárna, má vo svojom repertoári okrem nemeckých skladieb aj slovenské polky a aj na tomto bále striedavo hrala s kapelou Santovská nálada. Kedysi, ešte aj pred 30-40 rokmi, takmer v každej Slovákmi, ako aj Nemcami obývanej, resp. národnostne zmiešanej pilíšskej dedine pôsobilo viacero dychoviek. Zo slovenských v súčasnosti je najaktívnejšia a najznámejšia práve Santovská nálada a to nielen vo svojom, užšom, pilíšskom regióne, ale je vyhľadávaná aj na slovenských báloch od Budapešti až po Orosláň. Kapela nesklamala svojich fanúšikov ani tohto roku, postarala sa o výbornú náladu. Zaujímavé je – ako to uviedla aj starostka Santova vo svojom privítacom prejave –, že existuje určitá skupina mladých v slovenských obciach Pilíša, ktorá možno už nehovorí jazykom svojich predkov, avšak texty najpopulárnejších slovenských ľudových piesní ovláda dokonale. Pritom títo mladí tancujú typické pilíšske tance na tanečnom parkete rovnako, ako kedysi ich starí, resp. prarodičia a to aj v prípade, že nie sú členmi žiadnej folklórnej skupiny.

Zábavu a tanec spestrila aj tombola, do ktorej rôznymi cennými darmi prispeli obecné a slovenské samosprávy, ako aj firmy. Pilíšsky slovenský bál bol prvý, na ktorom v tombole sa dalo vyhrať ročné predplatné Ľudových novín. S touto možnosťou sa budú môcť tohto roku stretávať aj účastníci ostatných regionálnych slovenských plesov.

Organizátorkou budúcoročného Bálu pilíšskych Slovákov bude obec Čív a my sa už teraz môžeme tešiť na dobré zákusky, pretože v Pilíši sú Čívanky široko-ďaleko známe svojím umením v príprave rôznych maškŕt.

CsL

Foto: csl