V bakonskej obci Jášč sa 16. apríla konal v poradí už 16. ročník Celoštátnej konferencie vedúcich slovenských národopisných zbierok v Maďarsku.

Stretnutie sa nieslo v znamení výziev, čo vyplýva aj z jeho názvu: Zoči-voči novým výzvam. Na konferencii sa stretávajú vedúci zbierok s odborníkmi, ktorí im radia, ako majú chrániť a prezentovať zdedené hodnoty.

V mene organizátora podujatia, Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, privítala účastníkov konferencie jeho riaditeľka Katarína Király, v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku predsedníčka Kultúrneho a mládežníckeho výboru Mária Nagyová.

Starostka hostiteľskej obce Tünde Győry priblížila účastníkom konferencie dejiny Jášču, ktorý je súčasťou bakonského, najmenšieho Slovákmi obývaného regiónu v Maďarsku. Po spustošení Turkami sa územie vyprázdnilo, až v roku 1757 sa naplnilo znovu životom, keď gróf Štefan Zichy presídlil sto slovenských rodín z trenčianskej a turčianskej stolice. Od tých čias sa, bohužiaľ, slovenská komunita jazykovo asimilovala, ale slovenské zvyky a tradície sa snaží zachovať. Dobrým príkladom tejto snahy je 42-ročný páví krúžok. Občas zaznieva aj nejaké slovenské slovo na uliciach, začuť napr. sused, babo, dedo, bože môj sladký, čo je ešte zo základnej slovnej zásoby obyvateľov Jášču. Slovenský jazyk sa vyučuje aj v miestnej základnej škole.

Etnologička Katarína Király hovorila o zvykoch okolo dňa sv. Juraja. Ako prezradila, tento dátum je dôležitý aj preto, lebo celoštátna konferencia vedúcich oblastných domov sa uskutočňuje už niekoľko rokov práve okolo 24. apríla, vedúci slovenských národopisných zbierok sa stretávajú týždeň pred tým. Kedysi bol tento dátum kľúčový z iného hľadiska: bol to deliaci deň medzi zimou a letom a spájajú sa s ním rôzne príkazy a zákazy, lebo ich dodržiavaním mohli ľudia priaznivo ovplyvniť hospodársku prosperitu. Na záver svojho vystúpenia dodala, že jurské zvyky zachovávajú iba v jedinom oblastnom dome, hoci by si zaslúžili väčšiu pozornosť.

Rad odborných prednášok otvoril etnograf a riaditeľ múzea na dôchodku István Páll s prezentáciou Zariadenie národopisnej zbierky, vizuálny depozitár. Bývalý riaditeľ Dedinského múzea v Sóstó spresnil pojmy oblastný dom a miestnohistorická výstava a rozdiel medzi nimi. Oblastný dom podľa jeho definície je budova postavená v tradičnom štýle, v ktorej je zriadená interiérová výstava charakteristická pre danú oblasť, kým miestnohistorická výstava reprezentujúca dejiny alebo národopis obce a pozostávajúca z predmetov a dokumentov môže byť zriadená v starej aj novej budove. Etnograf upriamil pozornosť na najčastejšie sa vyskytujúce chyby pri zariadení oblastných domov a národopisných zbierok. Najvýraznejšou chybou je preplnenosť, dôvodom ktorej je často to, že je veľa darcov, z ktorých mnohí trvajú na tom, aby ich predmety boli vystavené. Tomuto sa dá predísť tak, že určíme, v ktorom mesiaci ktorý predmet z ponúknutých bude vystavený – povedal etnológ. Upozornil na umiestnenie predmetov – jednoducho kuchynské potreby nepatria do čistej izby, a vôbec na nevhodné predmety, napríklad igelitové tašky položené za dverami. Ako chybu uviedol aj označenie predmetov, ktoré je príliš didaktické a zasahuje do celkového obrazu. Navrhol, aby namiesto označení všetkých predmetov boli informácie zachytené na zozname zavesenom na stene.

Reštaurátor Balázs Hugyecsek prednášal o starostlivosti o národopisnú zbierku a konzervovaní predmetov. Spolupracovník Múzea ľudovej architektúry v prírode v Szentendre zdôraznil, že na to, aby sa udržal dobrý stav predmetov a budov, je potrebné vážiť si ich a starať sa o ne s primeranou opatrnosťou. Závažné je neustále meranie vlhkosti a sledovanie počasia, aby mohli predísť škodám. Reštaurátor svoje rady ilustroval aj videonahrávkami, aby ukázal, ako treba presne narábať so vzácnymi starými predmetmi.

István Páll v ďalšej prezentácii objasnil, ako prebieha proces získania povolenia na prevádzku národopisnej zbierky alebo výstavy. Po založení zbierky alebo výstavy je potrebné vykonať inventúru, čo je v právomoci výlučne absolventa štúdia etnografie. V tejto veci môžu spolupracovať samosprávy viacerých obcí a zamestnať jedného špecialistu, alebo existujú už aj pracovné tímy. Na takéto druhy nákladov je možné získať podporu zo súbehových zdrojov – povedal etnológ. Po vykonaní inventára treba vyplniť formulár a podať žiadosť o prevádzkovanie zbierky alebo výstavy na ministerstvo kultúry, povolenie na prevádzku bude udelené, ak sú zabezpečené všetky osobné a vecné predpoklady na prevádzkovanie – toto kontroluje inšpektor vymenovaný ministrom kultúry.

Katarína Király hovorila o tom, aké dôležité je vopred stanoviť a zaznamenať v zmluve úlohy a povinnosti majiteľa a prevádzkovateľa. Na úspešné a bezproblémové fungovanie je potrebné zabezpečiť všetky osobné, finančné a vecné podmienky a rozhodnúť sa vopred, ktorá strana je za čo zodpovedná a v prípade zanedbania povinností určiť sankcie. Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku zdôraznila, že úlohy, o ktorých by sa malo rozhodnúť, sú nasledovné: údržba, ochrana majetku a predmetov, registratúra, hospodárske úlohy, vypracovanie ročného pracovného plánu a rozpočtu, súbehového plánu a štatistickej správy.

Po prednáškach ostal čas aj na diskusiu. Po spoločnom obede účastníci konferencie si obzreli miestny oblastný dom, na jeho nádvorí ich čakali ukážky ľudových hier, remesiel a jarmok. Počas konferencie a návštevy oblastného domu vystúpili miestna folklórna skupina a žiaci základnej školy.

(kan)

Foto: autorka