V dňoch 18.-22. mája v meste Slnka prebiehali pestré národnostné podujatia.

Sobota patrila slovenským programom, ktoré usporiadali Spolok segedínskych Slovákov a Segedínska grécka spoločnosť. Na Dugoničovom námestí podujatie otvoril predseda Združenia segedínskych národnostných samospráv Andreász Kosztopulosz. V rámci Národnostného galaprogramu sa na javisku striedali kultúrne telesá oboch národností. Vystupovali grécke tanečné spolky Ellinizmos z Budaörsu a Eleftheria zo Segedína. Mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša dosiahol veľký úspech. Keďže sa konal aj vínny festival, obecenstvo prekvapili piesňami o víne. Na podujatie zavítali členovia folklórneho súboru Dimitrovec z hlavného mesta Slovenska.

V Dome národností sa podvečer otvorili brány Gastronomického dvora, v ktorom návštevníci mohli ochutnať špeciality tradičnej komlóšskej kuchyne. Tiež tu bolo slávnostné otvorenie výstavy fotografií pod názvom Tri mesiace lásky, organizovanej slovenským a gréckym spolkom i Kruhom priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti. Prítomných privítal vedúci inštitúcie Attila Karsai a výstavu otvorila predsedníčka budapeštianskeho spolku Alžbeta Hollerová Račková.

V lete v roku 1949 rodiny v Slovenskom Komlóši hostili 155 detí z Grécka, ktoré po občianskej vojne museli opustiť tisíce obyvateľov. Tieto deti strávili len 3 mesiace na Komlóši, ale kúsok ich sŕdc zostal navždy na Dolnej zemi. Niektorí ešte aj po viac ako 65 rokoch udržiavajú kontakty s rodinami a ich potomkami. V mene komlóšskych hostiteľov vystúpila Zuzana Bottásová, hlavná organizátorka obnovenia priateľských kontaktov. Slova sa ujala aj Sofia Akritidou, ktorá bola medzi deťmi umiestnenými do slovenských rodín a trochu sa stali ich členmi navždy. S láskou spomínala na ľudí, ktorí ich prijali a s dojatím porozprávala príbeh, ako ju prezývali „Naša Žofa”.

Po slávnostných chvíľach si prítomní pozreli s trojjazyčnými titulkami doplnenú výstavu fotografií a podobnú výstavu Gréckeho kultúrneho spolku Čongrádskej župy. Príjemné rozhovory a ochutnávka komlóšskych tradičných múčnikov trvali až do večera. Spoločný osud a spoločná história, hoci trvala krátko, určila život týchto ľudí navždy. Zrodili sa priateľstvá, kontakty, ktoré pretrvávajú dodnes. Môže to byť aj pre nás príkladom.

Marianna Bajczerová

Foto: autorka