Galaprogram Dňa Slovákov v Maďarsku v Alkári

„Požehnaj, Pane, ľud náš pracovitý!“ – bolo mottom tohtoročného galaprogramu Dňa Slovákov v Maďarsku v Alkári, v rámci ktorého odovzdali aj Cenu Štefana Lamiho Kerepešskému folklórnemu spolku a páviemu krúžku. Zároveň sa okrem pestrých ukážok zo slovenského folklóru diváci prostredníctvom prehliadky ľudových odevov a krojov mohli zoznámiť s technikou modrotlače, ktorá sa tohto roku dostala aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Na základe Štatútu udeľovania Ceny Štefana Lamiho toto vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa udeľuje tej folklórnej skupine, ktorá na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke Vo víre tanca získa trikrát po sebe zlatú kvalifikáciu. Ako uviedla v laudácii Kerepeškého folklórneho spolku a pávieho krúžku spolupracovníčka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM), moderátorka galaprogramu Katarína Karkušová, umelecké teleso Slovákov v Kerepeši vyhovuje tejto požiadavke. Získalo totiž zlaté ocenenie na prehliadke ÚKSM v roku 2011 za choreografiu Voľba paholského richtára, v roku 2013 za choreografiu Na páračkách a naposledy v roku 2015 za choreografiu Dvíhanie mladuchy na fašiangy, s ktorou kerepešskí folkloristi aj v Alkári zožali zaslúžený úspech. Kolektív pracuje spolu od roku 1975, počet jeho členov z roka na rok rastie. Je stálym účastníkom rôznych podujatí Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina, ako aj Medzinárodného národnostného festivalu v Kerepeši. V uplynulých rokoch sa úspešne predstavil okrem domácich javísk aj na Slovensku, v Českej republike, Francúzsku, Izraeli, Poľsku, Rumunsku a aj v Taliansku. V mene folklórneho spolku ocenenie z rúk predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej a riaditeľky ÚKSM Kataríny Király na alkárskom javisku prevzali predsedníčka spolku Marta Zomboriová a predseda Slovenskej samosprávy v Kerepeši Karol Kiss.

V následnom galaprograme, ktorý aj tohto roku bol venovaný írečitej pracovitosti Slovákov, resp. chvíľam radosti a veselosti po vykonaní pracovných povinností, sa rad radom predstavili naše jednotlivé regióny. Dychový orchester z Tatabáne – Bánhidy pod taktovkou Kálmána Soltésza zahral banícke piesne a polky. Ďalšiemu remeslu, drotárstvu bol venovaný blok súboru Kvety Hút zo Zemplína, z Pálházy. Vystúpil aj tanečný súbor Tešedík zo Sarvaša so slovenskými tancami zo Zemplína. Folklórna skupina Studienka zo Santova okrem pilíšskych slovenských pracovných piesní potešila divákov aj zhudobnenou básňou Alexandra Kormoša Topoľ. Zo Sarvaša zavítala do Matry Zuzana Csasztvanová, ktorá okrem ľúbostných piesní zo sarvašských sálašov zaspievala aj starodávnu evanjelickú náboženskú pieseň v bibličtine. Z povodia Galgy, z obce Čuvár vystúpili dva kolektívy: FS Muškát s novohradskými tancami, FS Ženské hlasy zase s kyticou piesní, ktoré spievali kedysi u nich počas jarných a letných prác. Folklórny súbor Rozmarín z Veňarca zatancoval veselý, tzv. lopatkový tanec, lopatky sú v podstate malé, drevené dosky, pomocou ktorých ženy sádzali halušky. Hostiteľský región sa predstavil prostredníctvom recitácií miestnych žiačok Zsófie Gáborovej a Bianky Vislóczkej, ako aj piesňami a hrou na citare v podaní speváckeho zboru a sólistu Alexandra Szőkeho z neďalekej Malej Nány. Slovenský Komlóš v kultúrnom programe zastupovali sestry Zsingorové, ktoré v hudobnom sprievode muzikantov pod vedením Gábora Krčmériho zaspievali ľúbostné a pracovné piesne. Vlaňajší hostiteľ Dňa Slovákov v Maďarsku, Telekgerendáš sa prezentoval žatevnými slovenskými piesňami v podaní speváckej skupiny Borouka. Na záver galaprogramu Tirpácke tance z okolia Níreďházy predviedli štýlovo opäť tanečníci z tanečného súboru Tešedík v Sarvaši, veď práve zo Sarvaša pochádzala väčšia časť Slovákov, ktorí založili toto kedysi slovenské mesto.

Tohtoročným prekvapením bola tzv. prehliadka ľudových odevov a krojov z modrotlače, ktorou sprevádzala záujemcov riaditeľka ÚKSM Katarína Király. Vysvetlila techniku, spôsob prírodného farbenia látok, pritom vyzdvihla, že materiály, farbené technikou modrotlače nie sú zákonite iba modré, známe sú aj ľudové odevy inej farby, napríklad červené šatky s bielymi bodkami, aké kedysi nosili počas žatevných prác ženy aj v pilíšskom regióne. Predstavili sa lokality Békešská Čaba, Kerepeš, Síleš, Slovenský Komlóš, Šarišáp, Tatabáňa – Bánhida a Veňarec.

Záverečné slovo patrilo po prehliadke počasiu, spustil sa veľký lejak, avšak po ňom predovšetkým tí, ktorí sa rozhodli na záver Dňa Slovákov v Maďarsku prenocovať v Alkári, mali možnosť sa zabaviť na veselici, na ktorej do tanca hrala do neskorých nočných hodín kapela Csibaj banda z povodia Galgy.

CsL

Foto: autor

Náš najväčší sviatok v Matre

Sklárstvo, pálenie uhlia a ďalšie remeslá

Prívetivosť regiónov v Alkári