Štátny sviatok svätého Štefana sa oslavuje v celej krajine. V Kétšoproni sa v tento deň koná Národnostný folklórny festival, ktorý zorganizovali už piaty raz.

„Keď sme pred rokmi začali s týmto festivalom, sme nemysleli na to, čo z neho vyrastie,“ povedal vo svojom uvítacom prejave starosta obce Kétšoproň Sándor Völgyi a zároveň vyzdvihol, že hlavnú úlohu pri jeho organizovaní zohráva miestny folklórny súbor Horenka, ktorý čerpá zo slovenských tradícií.

„Do Kétšoproňu často a rád chodím, tu žijúci sú blízki môjmu srdcu,“ ujal sa slova aj parlamentný poslanec za Békešskú Čabu Gyula Vantara. „Zachovanie tradícií takisto považujem za srdcovú záležitosť. V tomto svete, keď bojujeme so stratou hodnôt, sú potrebné takéto festivaly, na ktorých spoznáme tu žijúce národnosti a ich kultúru, aby sme si po uponáhľaných všedných dňoch sadli a porozprávali sa. Tieto možnosti nám dáva folklórny festival v Kétšoproni,“ zmienil sa poslanec parlamentu. O kultúre, ktorá sa podľa jeho slov ráta ako nedostatkový tovar, no v Kétšoproni sa v rámci augustovej slávnosti dostáva do popredia, zauvažoval takto: „Kultúra má vplyv a je príťažlivá len vtedy, a osloví nás len v tom prípade, ak si za ňou všimneme aj tvoriaceho človeka, ktorý nám chce odovzdať niečo, vďaka čomu sa stávame lepšími a bohatšími.“

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková súhlasila s myšlienkou, že občas treba odložiť prácu a vytrhnúť sa z každodenného kolobehu. „Sviatky, nielen v živote jednej rodiny, ale aj v živote kolektívu sú veľmi dôležité. Sú to také chvíle, keď po pracovných, a často neľahkých všedných dňoch sa stretávame a medzi sebou porozprávame,“ zdôraznila hlavnú myšlienku nielen sviatku, ale aj podujatí takého rázu ako je folklórny festival v Kétšoproni.

V nasledujúcom kultúrnom programe vystúpilo jedenásť súborov. Okrem miestnych prijali pozvanie aj súbory z okolitých obcí a z rumunského Dorobanti (po maď. Kisiratos).

Program otvorila mladá citaristka Agneša Priskinová z Kétšoproňu, študujúca na hudobnej umeleckej strednej škole Bélu Bartóka v Békešskej Čabe. Zahrala dolnozemské piesne a melódie z okolia Galgy. Členovia tanečnej skupiny druhého stupňa Katolíckej základnej školy sv. Štefana v Kétšoproni zatancovali pod vedením Eriky Szatmáriovej Baloghovej novohradskú karičku a čardáš. Pre malých miestnych citaristov bol 20. august výnimočný, lebo na citare začali hrať pred štyrmi rokmi, ale po prvý raz mali oblečené kroje. V ich podaní si diváci vypočuli moldavské melódie. Miestna citarová skupina Rosička predniesla kyticu slovenských ľudových piesní z Békešskej župy, ktorú zostavil Kálmán Juhász. Členovia folklórneho spolku Nezábudka z Čorváša zaspievali ľudové piesne charakteristické pre Kecskemét a Halas.

Program obohatilo aj vystúpenie čabianskej Ružičky s čabianskymi piesňami, ktoré kedysi spievali počas priadok. Folklórny spevácky súbor a citarová skupina z Čabačudu, Klub milovníkov tradičných nôt z Kamutu a citarová skupina Rovina z rumunskej dediny Dorobanti predniesli slovenské a maďarské ľudové piesne. Ľudový spevácky zbor Orgován z Békešskej Čaby si pripravil čabianske melódie. Ako je to už tradíciou, kultúrny program skončil vystúpením miestneho folklórneho speváckeho súboru Horenka, na citare ho sprevádzala citarová skupina Rosička.

(kan)

Foto: autorka