300. výročie znovuzaloženia obce a 45. výročie založenia slovenského pávieho krúžku

Slovenská národnostná samospráva v Kestúci usporiadala v prvú októbrovú sobotu veľkolepé podujatie pri príležitosti 300. výročia znovuzaloženia obce a 45. výročia založenia Slovenského pávieho krúžku.

Program s názvom Dedinka ty moja krásna sa začal v miestnom rímskokatolíckom kostole sv. Klementa svätou omšou s vďakyvzdaním. Celebrovali ju dekan, farár z Dorogu Ladislav Kiss-Malý v slovenskom a maďarskom jazyku a vedúci miestnej farnosti Pál Magyar. Na omši boli prítomní aj členovia jubilujúceho pávieho krúžku i hostia z Plavých Vozokán a obecnej časti Medvecké zo Slovenska, s ktorými prechovávajú Kestúčania vrúcne priateľské vzťahy. Pán farár sa vo svojej kázni zmienil o predkoch súčasných Kestúčanov, „ktorí prišli na toto Turkami vyplienené územie pred 300 rokmi, a ktorých jazyk, zvyky a tradície dodnes pretrvávajú. Svoj podiel na tom má aj miestny páví krúžok, ktorého viacerí zakladajúci členovia už odpočívajú na cintoríne v susedstve kostola. Obetujúc svoj voľný čas a energiu na každom podujatí potešia Boha i nás všetkých svojou piesňou, skutočnú hodnotu však majú práve tie veci, za ktoré prinášame obeť tak, ako to robia členovia pávieho krúžku.“

300 rokov v Pilíši

Krátko po svätej omši sa početná skupina účastníkov a záujemcov schádzala na Námestí slobody, kde slávnostný program pokračoval odhalením pamätníka znovuzaloženia obce Slovákmi. Prítomných pozdravila poslankyňa miestneho slovenského voleného zboru Valéria Gaálová Karová a po zaznení hymnickej piesne „Daj Boh šťastia“ v krátkosti predstavila prítomným dejiny obce od príchodu predkov z Horniakov až po súčasnosť. Ako prezradila, Slováci obce sú veľmi hrdí na to, že zvyky a tradície svojich predkov „oprášia“ nielen počas slávnostných podujatí, ale sú dodnes živé aj v každodennom živote obce – dodnes sa napríklad na záver fašiangového obdobia pochováva basa, čo symbolizuje zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Vyzdvihla hlavné úlohy slovenskej samosprávy i pávieho krúžku, ktorými sú zachovanie tohto kultúrneho dedičstva a slovenského jazyka pre ďalšie pokolenia. Pekným príkladom tejto činnosti bola prítomnosť zástupkýň mladej generácie, novej predsedníčky kestúckej slovenskej samosprávy Zuzany Reznyíkovej a podpredsedníčky zboru Márie Kitti Chmelikovej, ktoré boli moderátorkami jubilejných slávností ako aj účasť miestnych ôsmakov, ktorí predstavili odev svojich predkov, niekdajších osadníkov, ktorí prišli pod Pilíš pred tromi storočiami. Na to, aby mládež mala z čoho čerpať, sa nemalou mierou pričinil aj známy rodák obce, literát a v neposlednom rade bývalý šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi Valkán, ktorý vo svojich dielach a článkoch okrem krás obce zaznamenal aj prvé kroky a dlhoročné úspechy jubilujúceho pávieho krúžku. Práve on je autorom článku uverejneného vo štvrtom čísle Ľudových novín v roku 1972 (27. januára) o župnom kvalifikačnom stretnutí súťaže slovenskej ľudovej piesne „Vyletel vták“ v Tatabányi, kde vtedy novozaložená kestúcka folklórna skupina postúpila do finále súťaže.

Pamätník slávnostne odhalili starosta Kestúca István Vöröskői, najstarší žijúci a zakladajúci člen pávieho krúžku ujo Bernát Minczér, následne ho požehnal farár obce Pál Magyar. Veniec k pamätnému kameňu umiestnili zástupcovia slovenskej samosprávy, obce a pávieho krúžku. Slávnosť sprevádzali hudobné vložky v podaní členov folklórnej skupiny Vozokanka a, samozrejme, jubilujúceho pávieho krúžku. Na záver slávnostného aktu zaznela dvojjazyčná pilíšska hymna.

Na dvore neďalekého Dedinského domu následne otvorili výstavu z prác žiakov miestnej Základnej školy Józsefa Kincsesa s názvom „Takto si predstavujem...“ Detailne vypracované plastelínové diela detí prezrádzali ich predstavy o živote svojich slovenských predkov a zaujali hostí rovnako, ako staré náradia na dvore či autenticky zariadené vnútro budovy.

Priateľstvo vďaka dvom koňom

Vyvrcholením prvej časti programu bola návšteva gazdovstva „Velmo“, kde hostí z domova i zo Slovenska pohostili guľášovou polievkou, slanými i sladkými zákuskami a „ovocím“ miestnych vinární v objatí krásnej panorámy pilíšskych hôr. Len pár metrov od prestretých stolov, pri ktorých sa po krátkom čase, ako inak, začalo veselo spievať, sa pásli dve tmavé kobyly. Od Valérie Gaálovej Karovej sme sa dozvedeli, že práve ich kúpou v Plavých Vozokanoch sa začali priateľské styky Kestúčanov s ich slovenskými priateľmi. Odvtedy sa navzájom pozývajú na folklórne vystúpenia a zúčastnili sa už aj na spoločnom konkurznom konaní, v rámci ktorého pozbierali ľudové zvyky a v roku 2012 ich vydali knižne pod názvom Spoznajme a zachovajme zvyky a tradície v našich obciach. O prekvitaní týchto priateľských vzťahov svedčila aj celodenná aktívna účasť Vozokančanov na kestúckych oslavách.

Po obede mali hostia niekoľko voľných hodín do začiatku večerného galaprogramu, ktoré mohli vďaka organizátorom vyplniť návštevou pre Kestúc charakteristických pivníc. Ladislav Valovič alias „Jašin“ i Július Szivek ich privítali vo svojich pivniciach s veľkou radosťou a otvoreným sudom. Na večerný galaprogram by sa lepšie ani nebolo dalo naladiť.

„Naše pesničky“

Jubilejný program na počesť slovenského pávieho krúžku sa uskutočnil v kestúckom Kultúrnom dome. Po privítaní hostí, poďakovaní sa podporovateľom a zaznení pilíšskej hymny starosta obce odovzdal členom pávieho krúžku malú pozornosť v podobe kytíc členkám a bonboniér členom 45-ročného folklórneho zoskupenia. Pri príležitosti jubilea dostal páví krúžok aj úplne obnovené kroje a zbierku zozbieraných ľudových pesničiek s názvom Naše pesničky. Ako v rámci slávnostných príhovorov odznelo, členovia pávieho krúžku „spievajú predovšetkým slovenské ľudové piesne svojej rodnej obce, ale v repertoári majú aj piesne ostatných slovenských pilíšskych dedín. Páví krúžok spracoval kestúcke svadobné, oberačkové, fašiangové a vianočné ľudové zvyky. Ženy vystupujú v kestúckom ľudovom kroji – sviatočnom i každodennom – v krásne vyšívanej „lebege“ (blúzke), sukni a čepci. Páví krúžok vystúpil v mnohých slovenských obciach v Maďarsku i na Slovensku a v Kestúci je nepredstaviteľné také kultúrne podujatie, na ktorom by nepotešili domáce obecenstvo. V roku 2006 získal cenu Združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a skupín ľudovej piesne (KÓTA) v národnostnej kategórii a v tom istom roku bol vyznamenaný aj cenou Zlatý páv.“

V kvalitnom kultúrnom programe pred plným domom okrem oslávencov vystúpili s recitáciami a hrou na harmonike miestni školáci a piesňami ženský spevácky zbor z Čívu, folklórny spevácky zbor z Hute, chór kestúckych pedagógov a folklórny súbor Vozokanka zo Slovenska. Prítomná bola aj starostka Plavých Vozokán Kornélia Sádovská, ktorá vo svojom krátkom príhovore vyzdvihla fakt, že tristo rokov po príchode slovenských predkov môže hovoriť na pódiu kestúckeho obecného domu po slovensky a rozumejú jej rovnako, ako ona rozumie Kestúčanom. Popriala im, aby tomu nebolo inak ani o ďalších 350 rokov.

Na záver slávnostného podujatia sa uskutočnila večera pre vystupujúcich a hostí a program zakončil spoločný spev a rozhovory za bielym stolom.

Podujatie podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy, Samospráva obce Kestúc, Základná škola Józsefa Kincsesa v Kestúci a Katarína Velmovszká.

Zlatko Papuček

Foto: autor