Ako stopy v snehu. Tak sa volá posledná zbierka básní majstra Milana Rúfusa, ktorý 11. januára 2009 navždy odišiel.

Zanechal nám svoje literárne dielo, ktoré nezanechalo stopy iba v snehu. Vpísalo sa do vnímavých duší jeho súpútnikov i súčasníkov. Pravidelne dvakrát do roka sa v Múzeu Jána Cikkera v Bratislave stretávajú priaznivci dobrého slova, aby si zaspomínali na básnika a vypočuli si úryvky z tvorby M. Rúfusa.

Deň po sviatku svätého Mikuláša sa v decembri 2016 opäť stretli vo Fialkovom údolí. Katarína Cikkerová, manželka hudobného skladateľa, odkázala v závete rodinnú vilu, ktorá je dnes múzeom a miestom kultúrnych a spoločenských podujatí, Nadácii Jána Cikkera, ktorú založila. Pozvanie Klubu Sapientia Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Klubu priateľov Milana Rúfusa prijal a v úvode veľmi odborne a zaujímavo hovoril esejista a prekladateľ Ján Švantner, ktorý zároveň patrí medzi básnikov „tichej“ reprezentácie slovenskej lyriky. Potom svojím hudobno-recitačným darčekom z tvorby majstra, prispeli žiaci z Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom. Večer pokračoval vystúpením hostí z cudziny.

Z Fínska pricestovala herečka, speváčka Soňa Jány, ktorá sa narodila v Dolnom Kubíne. Interpretovala zhudobnené básne M. Rúfusa. Na klavíri ju sprevádzala autorka hudby, skladateľka, korepetítorka a interpretka Dada Klementová z Brna. Je známa autorskou tvorbou piesní, komorných skladieb, hudby ku krátkym filmom, scénickou hudbou aj aktívnou koncertnou činnosťou v kapele Quakvarteto, zameranou na vlastnú tvorbu a voľnú improvizáciu.

Ďalším hosťom z tohto istého moravského mesta bola Jana Janěková, herečka, scenáristka, režisérka a profesorka na brnianskej Janáčkovej univerzite múzických umení, kde prednáša techniku javiskovej reči, muzikálové herectvo. V jej interpretácii zazneli aj básne moravského autora Jana Skácela. V nich ukrytá hĺbka a múdrosť korešpondujú s poéziou o osem rokov mladšieho Milana Rúfusa, slovenského barda etiky. Už nebolo potrebné vysvetľovať, prečo sú zhudobnené básne oboch autorov vedľa seba na jednom hudobnom nosiči s názvom STRETNUTIE – SETKÁNÍ.            Projekt začal vznikať počas Soničkiných štúdií na JAMU v Brne. Priniesla zbierku svojich obľúbených slovenských básní Vážka od Milana Rúfusa. Skladateľka Dada Klementová začula v slovách básní hudbu a vznikli z nich piesne. Interpretkou je, samozrejme, Sonička, ktorá počas štúdií v Brne hosťovala aj na činohernej i hudobnej scéne v Mestskom divadle Brno. Od roku 2010 vystupuje na hudobnej a tanečnej scéne divadla Svenska Teatern v Helsinkách. Sonin zvonivý, krásny i krehký hlas napĺňal priestory Cikkerovej vily. Magda Rúfusová, manželka básnika, výstižne skonštatovala,že paralely, absolútne podobné u oboch citovaných básnikov, by mohli byť témou dizertačnej práce. „Keď človek počúva súzvuk jednej témy vo viacerých podobách, tak mu dobre padne, že nejaká trojica vnímavých ľudí našla v slovách niečo, čo môže ovplyvniť aj náladu, konanie alebo myslenie mnohých ľudí, tak ako mňa. Je mi veľkou cťou a chválim pána profesora Michala Valenta, že si vzal na ramená zorganizovať toto podujatie.“

Čas spomienok, čas obdarovávania, naladenia na jemné energie. Tí, ktorí zavreli pri speve oči, možno uvideli aj obraz vážky. Malá Jasmínka, ktorá pricestovala s mamičkou Soňou z Fínska, darovala divákom svoj tanec z čistej detskej duše. Do trilkov klavíra a nápevu, zloženému z dokonale poskladaných slov a tónov, sa jemne ozývalo tlmené podfarbovanie skladieb z publika. Zuzanka Rúfusová, majstrova dcéra, si potichučky spievala tiež. Na jej tvári bolo vidieť spokojnosť a súzvuk s hlasom vyšších sfér, do ktorých majú prístup len umelci a čisté duše detí a vyvolených.

Erika Fajnorová

Foto: autorka