V IV. obvode Budapešti, v Novej Pešti sa v poslednú januárovú sobotu na pozvanie Slovenskej národnostnej samosprávy opäť stretli fanúšikovia dobrej hudby, slovenského tanca, citarovej muziky a slovenského slova.

Tentoraz podujatiu miestnych Slovákov poskytol priestor Mládežnícky dom v centre obvodu. Hostí pozdravila podpredsedníčka zboru Edina Kutňánska. Privítala nielen reprezentantov menšinových volených zborov viacerých budapeštianskych mestských častí, ale aj účastníkov kultúrneho programu. Na úvod programu vystúpil citarový súbor Bažalička z Dabašu. Súbor tento rok oslávi 20. narodeniny. Tvoria ho talentovaní muzikanti rôznych vekových skupín. Umenie starších i mladších citaristov ocenili uznaním Zlatý páv. Hrajú pod vedením umeleckého vedúceho Ladislava Szlamu. Šéf skupiny sa hrdí vyznamenaním Za umenie Peštianskej župy a vyznamenaním Za kultúru Dabaša. Interpretáciu slovenských i maďarských ľudových piesní, ktoré hrajú členovia súboru na citarách a aj si k tomu spievajú, si zamilovalo publikum z rôznych kútov krajiny, preto ich pozývajú na jedno vystúpenie za druhým.

Opäť sa neuveriteľne predviedol tradičný hosť novopeštianskeho fašiangového večierku, miestny mužský spevácky zbor Zoltána Kodálya Tungsram pod vedením zbormajstra Petra Pálinkása. Dirigent je nositeľom vysokého štátneho vyznamenania, je Rytierom maďarského umenia. Zároveň je však vynikajúcim zabávačom. Vtipne obecenstvu priblížil príbehy zrodu piesní, ktoré zbor zaspieval. Mohli sme sa napríklad dozvedieť, že niektoré, v súčasnosti veľmi obľúbené a často hrané skladby Johanna Straussa, ako napríklad na Krásnom modrom Dunaji, pôvodne vznikli pre spevácke zbory. Len neskôr ich autor prepísal pre orchester, ako ich poznáme dnes. Tentoraz zbor interpretoval piesne medzivojnového obdobia, medzi nimi veselé vojenské pesničky, ba aj árie z operety P. Ábraháma Viktória či F. Lehára Zem úsmevov. Avšak nielen zbormajster ukázal svoju vtipnú náturu. „Chlapci“ zo zboru sa predviedli ako skutočne posadnutí hudbou. Na javisku podali vynikajúci výkon, spievali o dušu, zanietene, radostne, od srdca.

Páni v oblekoch sa striedali s ďalším „živlom“, slovenským folklórnym súborom Lipa. Skupina, ktorá sa pod vedením Moniky Szelényiovej a umeleckej vedúcej Evy Silágyiovej Šubovej už viac ako dva a pol desaťročia venuje vyhľadávaniu a zachovávaniu tanečnej kultúry Slovákov v Maďarsku, predviedla choreografie V. Urbana, Fľaškový tanec zo Zamutova a Parchoviansky čardáš.

Na záver kultúrneho programu vystúpila pomerne nová formácia z Mlynkov, Pilíška rodina, reprezentovaná tromi generáciami dievčat Glückových. A priviezli aj partnerov a ozembuch. Diváci nadšene tlieskali, až sa im dlane červenali.

Večer však nekončil programom na javisku. Okrem milého občerstvenia so syrovými pagáčikmi, krúžkami pravých dolnozemských klobások a vynikajúcim vínom z Tolnianskej župy sa začala pravá veselica. Sólista mužského zboru Attila Hlavács chytil gitaru a hral. Podaktorí speváci spievali akoby ešte neskončili s vystúpením. Ďalší zas robili radosť prítomným dámam ako tanečníci. Potom sa vystriedali. Paráda. Keby nebol vypršal čas, ktorý mala národnsotná samospráva k dispozícii, bola by zábava pokračovala do rána.

Erika Trenková

Foto: autorka