Po dvadsiaty raz usporiadali v malej obci na Dolnej zemi, v Kétšoproni Čajové popoludnie.

Udialo sa tak 5. februára v miestnom osvetovom dome. Vstupným bol tanier zákuskov.

Na fašiangy sa ľudia tradične stretajú s priateľmi, susedmi, príbuznými, aby spolu posedeli, pozhovárali sa. V Kétšoproni je už veru 20-ročnou tradíciou stretať sa pri čaji. Vychutnajú si nielen hudobno-kultúrny program, ale aj koláče a zákusky, ktoré pripravujú kétšopronské gazdinky podľa osvedčených receptov.

Hostí privítala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Erika Tóthová spoločne s podpredsedníčkou voleného zboru Máriou Zelenyánszkou. Tradičné čajové popoludnia nie sú len také obyčajné posedenia pri lahodnom a voňavom moku. Je to skôr hudobno-kultúrny sviatok obyvateľov obce od najmenších po najstarších, ktorí majú slovenskú národnosť alebo aspoň slovenské korene. A vôbec, majú radi slovenský folklór, majú radosť zo slovenského hovoreného slova a chcú sa podeliť o spoločný zážitok. Pri príležitosti čajových popoludní, ktoré organizuje slovenská samospráva, sa už stalo zvykom, že reprezentantky miestnych Slovákov ocenia záslužnú činnosť pedagógov na národnostnom poli. Tento rok si prevzala ocenenie učiteľka Judita Ekeová Šalamonová. Hneď na úvod diváci zistili, ako silno majú v Kétšoproni vyvinutú hudobnú žilku. Vyhrávajú tu zanietení muzikanti, ale majú aj nadaných tanečníkov. A spieva určite viac ako polovica dediny, ktorá má zhruba 1400 obyvateľov. Úvodnou hrou na citare potešili divákov Viktória Czirbulyová a Rita Petrovszká. Vzápätí zaspievali Adela Szabóová a Hanna Petrovszká, na harmonike ich sprevádzal Pavol Krizsán. Tanečníci krúžku slovenských ľudových tancov dupkali, tlieskali a točili sa pod vedením učiteľky ľudového tanca a materskej školy v Kétšoproni Eriky Szatmáriovej Baloghovej. Ba napríklad prváci sa ukázali ako veľkí šoumeni v hudobno-tanečnej kreácii My sme malý námorníci a druháčky zas vrteli celým telom ako horkokrvné latinsko-americké tanečnice cha-cha-cha. Nacvičovala s nimi slovenčinárka Katarína Szabóová Szászová, ktorá je tiež členkou miestnej Slovenskej samosprávy. Predtým však dostala svoj kúsok javiska a možnosť vyslúžiť si obdiv hľadiska folklórna skupina Horenka, ktorú sprevádzal citarový súbor Rosička.

S citarovým telesom vystupovala aj mladá hráčka na tento starodávny nástroj Ágnes Priškinová, ktorá je miestnou rodáčkou a študuje na Umeleckej strednej škole Bélu Bartóka v Békešskej Čabe. Jej nástrojom je aj v škole citara. Citarový súbor mladých, pod vedením Ági je zárukou umeleckého pokračovania dedičstva Rosičky, ktoré napokon umocnilo sólové vystúpenie talentovanej študentky.

Žiaci Katolíckej základnej školy sv. Štefana sa už po niekoľko rokov predvádzajú aj ako nádejní herci. Štvrtáci si tento rok dokonca pripravili vlastnú scénku s názvom Narodeniny. Pomáhala im učiteľka K. Szabóová Szászová. Mladí tvorcovia svojím divadielkom o tom, ako sú dnešné deti upäté na počítač, ako rady dostávajú darčeky, či ako oslavujú narodeniny, nastavovali krivé zrkadlo svojej generácii, na čom sa dobre bavili staršie pokolenia. Skúšky prebiehali nielen popoludní v škole. Jednotliví protagonisti, aby sa dobre, dôkladne, priam profesionálne pripravili, viackrát nacvičovali aj u ich učiteľky doma. Tretiaci, za účinnej pomoci učiteľky Judity Ekeovej Šalamonovej, zinscenovali rozprávku o zvieratkách, ktoré si išli k pani Zime vypýtať kožuch. Tiež zožali potlesk.

Počas krátkej prestávky dostali diváci možnosť ochutnať koláčiky, zákusky, záviny, krémovníky, orechovníky a mrežovníky tunajších šikovných gazdiniek. Našli sa, hoci len pomenej, pagáčiky či slané pochúťky. Nie každá cukrárka si však chcela zmerať svoje schopnosti v súťaži. A ako to už na čaji býva, hostia si mohli dať šálku, podaktorí aj dve chutného ovocného čaju z príchuťou lesných plodov.

Po prestávke vystúpil folklórny súbor Svrčkovci. Ten je v Kétšoproni dávno populárny a má veľa fanúšikov. Ako povedal vedúci skupiny Peter Egyed, prišli až zo severného kúta krajiny, z Novohradu, ale sú ochotní precestovať hoci aj tisíce kilometrov, ak ich cesta má viesť k Slovákom. Ako syn predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej odovzdal mamičkin pozdrav a veľkú pusu. Vynikajúce, dynamické vystúpenie plné energetického napätia s basou, husličkami, klarinetom a cimbalom dvíhalo obecenstvo zo sedadiel.

Po vystúpení Novohradčanov sa publikum dozvedelo, ako rozhodla „zákusková“ porota v zložení: predsedníčka slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši Zuzana Chovaneczová, Alžbeta Antalová a Hermína Žiláková. Nevedno ako veľmi bola porota odborná, koštovali poctivo, tomu boli Ľudové noviny svedkom. Napokon vyhútali komu udelia hlavnú cenu a k tomu pekný čajový servis za najchutnejšie, či sladké, či slané múčniky. Palmu víťazstva si vyslúžila Anna Laurinyeczová so svojím orechovým mrežovníkom. Víťazka bola po udelení ceny taká rozrušená, akoby vyhrala prinajmenšom svetovú súťaž šéfkuchárov – cukrárov. Prezradila, že orechový mrežovník sa robí v Kétšoproni veľmi dávno, ešte aj jej maminka taký robievala. Pani Anna zmenila na jej recepte len toľko, že na rozdiel od šúľaných a následne uložených šúľkov cesta na orechovú plnku, ona urobí hutnejšie piškótové cesto, v ktorom je o jednu lyžicu múky viac. To potom naplní do vrecka a nastrieka piškótové cesto na plnku do tvaru mreže. Druhá sa umiestnila Judita Petrovszká a za špeciálne oškvarkové pagáčiky si odniesol domov tretiu cenu jeden z mála, ak nie práve jediný súťažiaci muž István Szántai.

„Pagáčkár“ o sebe prezradil, že použil svoj obľúbený recept a rád sa oň podelí. Okrem pečenia má rád klobúky. Preto si zo splavu rieky Dunajec priviezol na pamiatku autentický goralský klobúk vyšívaný ulitkami.

Erika Trenková

Foto: autorka