Súdobá relikvia – takto antagonisticky nazval predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Michal Lásik Čabiansky kalendár v rámci jeho prezentácie.

Najnovšie číslo Čabianskeho kalendára na rok 2017 predstavili v priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe 8. februára za účasti mnohých záujemcov. 55. číslo hodnotila na úvod šéfredaktorka nášho týždenníka Eva Fábiánová, ale prítomným sa prihovorili aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, predseda Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Pavol Hlásznik. O doterajšom „živote“ obľúbeného čítania dolnozemských Slovákov zasa hovoril predseda vydavateľskej Čabianskej organizácie Slovákov M. Lásik.

Ako povedal, založil ho Ľudovít Žigmund Szeberényi na rok 1920 (teda v roku 1919), keď pocítil potrebu vydávania slovenskej publikácie, resp. tlačeného slovenského slova pre dolnozemských Slovákov. Kalendár mal dôstojné miesto v každej dolnozemskej domácnosti a čítali ho zväčša hlavy rodiny: zaznamenávali do neho najdôležitejšie udalosti v rodine a v gazdovstve. Zároveň znamenal možnosť rozhliadnuť sa v širokom dolnozemskom slovenskom okolí, nakoľko ho kupovali aj Slováci za južnými hranicami Maďarska.

Čabiansky kalendár nabral od svojho obnoveného vydávania v roku 1991 nový charakter. Prispôsobuje sa požiadavkám doby, redakcia vytvorila nové tematické okruhy, vznikol kruh dopisovateľov z celej slovenskej Dolnej zeme a zo Slovenskej republiky. V tomto roku ročenka pozostáva z desiatich kapitol. Šéfredaktorkou bola riaditeľka DSK Hajnalka Krajcsovicsová a Zuzana Benková pracovala nad kalendárom ako jazyková lektorka.

Od roku 1991 mal kalendár šesť šéfredaktorov, vydáva ho v tomto roku samostatne ČOS, za čo zodpovedá predseda Michal Lásik. Kalendár bol vytlačený v Békešskej Čabe. Rozsah Čabianskeho kalendára na rok 2017 je 170 strán.

V jubilujúcom kalendári rezonujú jubilejné témy – 70. výročie výmeny obyvateľstva, 500. výročie reformácie a jubileum významných dolnozemských osobností. Avšak je veľmi dôležité, že redaktorke sa podarilo nájsť vhodné proporcie a venovať sa jednotlivým témam na úrovni, aká im prináleží.

500-ročnica reformácie znamená pre dolnozemských Slovákov, zväčša evanjelikov, veľa. Veď keď naši predkovia prišli na toto územie, prvé čo postavili, boli kostoly. Zhromaždili sa v božom chráme, aby sa v – pre nás najkrajšom – jazyku prihovárali trojjedinému Hospodinovi. Je dobré byť evanjelikom tento rok, keď sa oslavuje viera trochu hlasnejšie, ako inokedy. Práve preto je potešujúca spomienka na minuloročné veľké dni slovenských dolnozemských evanjelikov, keď sa v Čabe konali evanjelické dni usporiadané Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania (ECAV).

Brata Čabianskeho kalendára prezentujú až dvaja: jeho redaktor, konateľ vydavateľstva SovakUm Imro Fuhl hovorí o aktuálnom čísle a Ľudo Pomichal zas pripomína, že vďaka Dokumentačnému centru Slovákov v Maďarsku sú v digitálnej podobe prístupné všetky doterajšie ročníky celoštátneho kalendára. Slovenský svetový kalendár – nasledovaniahodný unikát posledného obdobia Slovákov za hranicami – predstavujú jeho redaktori Katarína Mosnáková-Bagľašová a Vladimír Valentík. O najnovších publikáciách, vydaných Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku, napísala Anna Kováčová.

Ďalšou nosnou témou je v tomto roku 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946-1948, keď prelomový bol práve rok 1947. Po agitácii sa vtedy vybrali našinci naspäť na slovenské územie, lebo ich mať volala. Je potešujúce, že v Čabianskom kalendári sa podarilo nielen uviesť fakty, resp. cestu, ktorá napokon viedla k výmene obyvateľstva, ale nachádzajú sa v ňom aj výpovede repatrianta, resp. spomienky na repatriantov. A snáď najdojímavejší pre každého čitateľa bude list Alžbety Kraskovej na Slovensko, svojmu synovi. Veľkým prínosom je práve na túto tému príspevok Paľa Žibritu, ktorý, ako sme si už u neho zvykli, je trochu štipľavý, ale pritom lahodný pre dušu.

55. ročník ďalej podáva obraz o zaujímavých životných cestách jubilujúcich dolnozemských Slovákov, ale čo je zvlášť potešiteľné, aj sumár najdôležitejších podujatí z niektorých našich obcí. Spomenula by som tu plodné vzťahy medzi Telekgerendášom a Bzovíkom, ako aj svetovo známe kontakty medzi Čabasabady a Hradištem. Tu by sa dalo poznamenať, že práve príspevky živšieho typu trochu chýbali v tohtoročnom kalendári. Tie, ktoré by hovorili o našincoch. Je jasné, že Čabiansky kalendár nie je iba pre Čabänov, resp. slovenských obyvateľov jeho okolia, ale znamená ozajstné dolnozemské čítanie, v ktorom si nájdu svoje aj Slováci zo Srbska, Rumunska, ale možno by bolo treba trochu viacej „ďobať” do tých našich Slovákov v Maďarsku, aby dali vedieť o sebe aj na stránkach peknej a tradičnej ročenky.

Dôležitá je Kronika udalostí podľa mesiacov, kde však chýbali vysvetlivky k fotografiám, ktoré vznikli zrejme na niektorej z akcií, ktoré sú vymenované na predošlej strane.

Po prezentácii sa prihovorili aj ďalší hostia. A. Hollerová Račková napríklad vyzdvihla, že Čabiansky kalendár sa zrodil v rámci spolupráce dolnozemských slovenských komunít a má svoje stále miesto na knižnej poličke každého.

To, že sa vydávanie Čabianskeho kalendára neprerušilo, znamená pre Čabänov, prispievateľov, čitateľov, aj celú dolnozemskú komunitu obrovskú hodnotu. Môžu byť pyšní na kalendár, ktorý je napriek nezmenenej grafike titulnej strany vždy iný, ale vždy zaujímavý. Zaželajme mu ešte mnoho rokov, mnoho čitateľov a húževnatých vydavateľov a redaktorov!

(ef)

Foto: Ondriš Kiszely