Ako zviditeľniť národopisnú zbierku? – bola jedna z ústredných tém 17. Celoštátnej konferencie vedúcich slovenských oblastných domov, ktorú Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) tohto roku usporiadal v priestoroch Múzea ľudovej architektúry v prírode v Níreďháze-Sóstó (MĽAPNS).

Na úvod stretnutia prítomných pozdravila aj jeho riaditeľka Sarolta Szabová. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková vyslovila radosť z toho, že vo svojej funkcii prvýkrát mohla zavítať do Níreďházy, pričom s predstaviteľmi tunajšej slovenskej komunity už mala možnosť stretnúť sa. Vyzdvihla, že organizovaním konferencie vedúcich oblastných domov práve tu bolo netajeným cieľom, aby zapojili miestnu slovenskú komunitu – Tirpákov vo väčšej miere do kultúrneho a verejného života Slovákov v Maďarsku. Napriek tomu, že slovenčina je tu už menej prítomná, miestni Slováci majú bohaté tradície predovšetkým v oblasti ľudovej kultúry a je tu oduševnená hŕstka našincov, ktorí sa venujú ich zachovaniu. V mene organizátorskej inštitúcie konferencie CSSM, riaditeľka ÚKSM Katarína Király informovala prítomných o tom, že nedávno opäť zvolili na čelo Združenia oblastných domov v Maďarsku Ibolyu Bereczkú, dohoda o dvojstrannej spolupráci medzi dvoma inštitúciami, resp. orgánmi je už v prípravnej fáze, pred jej podpísaním. Zároveň oznámila, že sieť oblastných domov v Maďarsku, ktoré majú oficiálne povolenie na prevádzkovanie, figuruje na zozname tých hodnôt, ktoré by sa mali stať svetovým kultúrnym dedičstvom UNESCO. Čo je potešiteľné, spomedzi týchto oblastných domov šesť patrí nám, Slovákom v Maďarsku, a síce Slovenský oblastný dom (SOD) v Banke, SOD na Garaiho ulici a Gajdáčov sálaš v Békešskej Čabe, SOD v Sarvaši a SOD a Národopisná zbierka v Slovenskom Komlóši.

Tance a osobitosti Tirpákov

O tanečnej kultúre Slovákov v Níreďháze a na jej okolí prednášal choreograf, výskumník a pedagóg tanca na Základnej umeleckej škole L. Vásárhelyiho István Kácsor. Ako uviedol, tanečnú kultúru Tirpákov charakterizuje určitá dvojitosť, pretože žili jednak na tzv. skupinových sálašoch (v maďarčine sa používa výraz bokortanya, pričom bokor znamená krík, čo naráža na tvar týchto usadlostí), ale podobne, ako v ostatných mestách na Veľkej uhorskej nížine mali domy aj v meste. Takže pomerne skoro badať na ich tancoch vplyv meštianskych tancov, dokonca vyslovene takých, ktoré ich učili v tzv. školách tancov v meste a vplyv väčšieho mesta badať aj na ich odeve. Zaujímavosťou je, že v tejto oblasti, v Níršegu, Tirpáci majú také osobitosti vo folklóre, ktoré zaznamenali iba u nich, pritom ešte aj jednotlivé skupinové sálaše majú svoje jedinečné motívy. Často záviselo od toho, či dané motívy prevzali navzájom jeden od druhého, v akom vzťahu boli tieto sálaše, či mali úzke, alebo nepriateľské vzťahy. Odborník pritom zdôraznil, že tance Tirpákov charakterizuje určitá dynamickosť a napriek vplyvom meštianskych tancov je medzi nimi stále najobľúbenejším čardáš. Znalkyňa tirpáckej kultúry, spolupracovníčka MĽAPNS, etnografka Zsuzsa Bodnárová oboznámila prítomných s rôznymi zaujímavými detailmi zo života tejto komunity. Ako uviedla, Tirpáci (slovo tirpák má viacero vysvetlení, jedným z nich je odvodené zo slovenského slovesa trpieť, pretože sa veľa sťahovali a nesmierne húževnato pracovali, takže aj trpeli) sú hrdí na svoj pôvod a v ich kruhu na rozdiel od ponímania maďarskej verejnosti slovo nemá pejoratívny význam. Sú potomkami evanjelických Slovákov, ktorí sa sem od roku 1753 organizovane prisťahovali predovšetkým zo Sarvaša, Békešskej Čaby, Poľného Berinčoku, Slovenského Komlóša, ale aj z maďarského Orošházu. Neskôr sa k nim pridali ďalší osídlenci zo severných stolíc Uhorska. Tirpák je evanjelickým Slovákom, Slovákov gréckokatolíckeho resp. rímskokatolíckeho vierovyznania volali Rusnákmi. Existovali skupinové sálaše, ktoré obývali katolíci, akými boli napr. Dankove, tie volali rusnáckymi. Dejiny Tirpákov sú bohato zdokumentované, pretože ihneď v čase usadenia sa si brali so sebou aj kňaza a rechtora, ktorí všetko zapisovali. Neskôr, v čase vplyvu meštianskeho spôsobu života zase pri každej významnej príležitosti sa nechali vyfotiť – dodala Zs. Bodnárová.

Ako zviditeľniť naše poklady?

Ako osloviť dnešnú mládež v múzeách, ktoré už dávno nemajú za úlohu starať sa iba o exponáty, „konzervovať” ich, ale mali by ich sprístupniť aj širokej verejnosti – bola základnou myšlienkou prezentácie muzeologičky, organizátorky podujatí MĽAPNS Zsuzsanny Baloghovej Szűcsovej. Podľa nej popri populárnych kreatívnych dielňach nová generácia sa dá osloviť interaktívnymi aktivitami a inovatívnymi metódami odovzdávania poznatkov. Mali by sa napríklad vyhotoviť vierohodné kópie exponátov, aby deti ich mohli brať do vlastných rúk. Múzeá v súčasnosti sú inštitúcie, ktoré majú poskytovať verejnosti aj rôzne služby, avšak treba dbať o to, aby neboli profánne – dodala odborníčka na vzťahy s verejnosťou. Podobnej téme sa venovala vo svojej prednáške aj riaditeľka ÚKSM K. Király, ktorá vyzdvihla o.i. priebežné poskytnutie informácií o aktivitách danej zbierky predovšetkým pre naše masmédiá, ale rovnako aj pre maďarské. Zároveň detailne rozoberala, ako treba zostaviť internetovú stránku daného oblastného domu, resp. národopisnej zbierky, na ktorej by informácie mali byť vždy aktuálne, v opačnom prípade (napr. nejednoznačne uvedené adresy, resp. otváracie hodiny) potenciálny návštevník stratí záujem, nehovoriac o tom, že následne neodporúča návštevu našich zbierok ani svojim známym. Je dôležité zapojenie našej mládeže do zostavenia odborného inventáru oblastného domu, ktorý je jedným z najdôležitejších kritérií získania povolenia na prevádzkovanie, možno práve cez túto činnosť si uvedomuje dotyčný mladý človek spolupatričnosť k miestnej slovenskej komunite a v budúcnosti sa zapojí aj do ďalších jej aktivít – upriamila pozornosť na dôležitý faktor etnologička.

Naša mládež a Tirpáci

Ako na stretnutí informovali účastníkov, s hŕstkou oduševnených Tirpákov – ktorí sa združujú o. i. v tzv. Spolku pre obyvateľov skupinových samôt – organizátori nadviazali kontakty prostredníctvom Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). Delegácia združenia našich mladých na čele s predsedom OSMM Ondrišom Kiszelyomsem zavítala vlani na pravú tirpácku svadbu, vtedy nadviazali osobné kontakty. Mládežníci pomáhajú miestnym oživiť ich slovenskosť, za čo sa im poďakoval aj na konferencii v mene spolku jeho predseda Ján Gyebrószki, pričom predseda OSSM s prítomnými členkami mládežníckej organizácie ich prekvapili zástavou s nápisom hostiteľského mesta v miestnom nárečí. V podaní miestnych pestovateľov folklóru účastníci si mohli pozrieť aj ukážku z ich folklóru a ochutnať miestne slovenské špeciality.

K oživeniu slovenskosti Tirpákov určite prispeje aj účasť Slovákov z tohto kraja na tohtoročnom Dni Slovákov v Maďarsku.

Cs. Lampert

Foto: autor