Metodické stretnutie v Malom Kereši

V druhej polovici júla v Malom Kereši miestna Slovenská národnostná samospráva oslavovala 40. výročie založenia miestneho Slovenského oblastného domu formou metodického dňa a folklórnych programov. Spoluorganizátormi podujatia boli Združenie oblastných domov v Maďarsku (ZODM), Ústredné riaditeľstvo oblastných domov v Maďarsku (ÚRODM), Rodný dom a múzeum S. Petőfiho a Slovenský oblastný dom v Malom Kereši.Odborný deň a regionálne stretnutie niesli názov „Obrodenie národnostných oblastných domov v južnej časti Veľkej uhorskej nížiny, Slovenský oblastný dom v Malom Kereši má 40 rokov“.

Účastníkov stretnutia v priestoroch panelovo-vitrínovej expozície oblastného domu pozdravil primátor mesta László Domonyi, v mene odbornej obce ich privítala zástupkyňa generálneho riaditeľa Múzea ľudovej architektúry v prírode v Senondreji (MĽAPS), zodpovedná za oblastné domy Ibolya Bereczkiová. V rámci MĽAPS bolo založené na jar tohto roku Ústredné riaditeľstvo oblastných domov v Maďarsku (ÚRODM), jeho riaditeľkou je práve uznávaná etnologička I. Bereczkiová. Tento orgán vytvorili predovšetkým preto, aby pomáhal oblastným domom v Maďarsku, resp. aj v okolitých štátoch. Ochranu miestnych architektonických pamiatok a muzeálnych hodnôt podporuje a koordinuje o. i. vytvorením ústrednej databázy, ako aj siete odborných, vedeckých poradcov a mentorov, resp. organizovaním odborných doškoľovaní. Má vytvorené pracovné tímy na základe odborných odvetví a vedúcich na regionálnej úrovni, získava finančné zdroje z rôznych grantov, o ktoré sa následne môžu uchádzať jednotlivé oblastné domy. Riaditeľka novovytvoreného orgánu, ktorá je zároveň predsedníčkou ZODM, informovala prítomných o úlohách nového riaditeľstva a pozitívne hodnotila prácu odborného združenia, ktoré bolo založené pred poldruha desaťročím. Následne pozvala svojich kolegov a záujemcov do skanzenu v Senondreji, kde sa 23. septembra bude konať ďalšie odborné stretnutie s názvom „Naše oblastné domy na návšteve u nás“.

Riaditeľka Odboru verejných zbierok Ministerstva ľudských zdrojov Annamária Víghová vo svojej prednáške sa zamerala na to, aké možnosti ponúka uchádzačom o podpory program Ágostona Kubinyiho. Ako uviedla, tento program od roku 2004 poskytuje finančné dotácie predovšetkým na rekonštrukčné práce múzeí, oblastných domov a stálych výstav na základe odborného zmapovania ich stavu. Prednosťou a silnou stránkou tohto programu je, že je dlhodobo účinný, pritom na základe spätnej väzby s uchádzačmi je prakticky flexibilný. Od roku 2013 na žiadosť piatich celoštátnych národnostných samospráv program sa osobitne sústreďuje aj na základné inštitúcie a oblastné domy národností, od tej doby poskytol podporu vyše 100 oblastným domom jednotlivých národností a to predovšetkým na ochranu exponátov. Podmienkou v tejto oblasti je, aby daná stála zbierka mala minimálne 25 percent svojich exponátov z hmotnej kultúry národnosti, aby pedagogická práca v nej prebiehala v národnostnom jazyku a aby miestna národnostná samospráva brala na seba nejakú úlohu v každodennej činnosti v týchto muzeálnych inštitúciách. Tiež je podmienkou, aby tieto výstavné priestory mali aj nejakú publikáciu o svojej zbierke. Zároveň informovala odbornú obec, že na základe ohlasov národnostných komunít a ich inštitúcií, i zo strany Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) zákon, týkajúci sa prevádzkovania oblastných domov z roku 1997, od 8. júla 2017 bol modifikovaný v takom zmysle, aby proces získania povolenia prevádzkovania oblastných domov pre národnosti bol uľahčený. Regionálny vedúci ÚRODM István Szonda detailne predstavil štruktúru a prácu nového orgánu, ktorý prostredníctvom svojich odborníkov a akreditovaných modulov pohotovo má reagovať na akútne problémy oblastných domov, či už ide o reštaurátorské práce, alebo o úlohy v oblasti etnológie a muzeológie. Tiež má na starosti výchovu kompetentných odborníkov, tak na vysokoškolskej úrovni, ako aj napríklad v rámci letných odborných doškoľovaní. Pritom má na zreteli aj tie zbierky, ktorým sa zatiaľ nepodarilo získať povolenie na prevádzkovanie.

V rámci odborných prezentácií prednášala aj riaditeľka ÚKSM Katarína Király na tému „Obrodenie slovenských zbierok v južnej časti Veľkej uhorskej nížiny“. Ako nás informovala, podala podrobný prehľad našich zbierok v župách Báčsko-malokumánskej, Békešskej a Čongrádskej, v ktorých sa okrem väčších miest ako Békešská Čaba, Malý Kereš, Sarvaš a Slovenský Komlóš nachádzajú zbierky rôzneho typu aj v menších mestách a dedinách (Čorváš, Dunaeďház, Gerendáš, Kardoš, Irminčok, Pitvaroš, Telekgerendáš atď.) Zároveň upriamila pozornosť aj na tie sálaše, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, niektoré z nich fungujú aj ako ubytovne, usporadúvajú aj rôzne akcie v oblasti ľudového remeselníctva a sú štýlovo zariadené originálnym nábytkom a predmetmi. Prízvukovala aj dôležitosť zachovania súkromnej zbierky nedávno zosnulej Alžbety Tószegiovej v Pitvaroši, ako aj na neblahý stav budovy tamojšieho Slovenského oblastného domu. Väčšiu časť svojej prednášky však, ako nám uviedla, venovala problematike Slovenského oblastného domu v Sarvaši, ktorý sa síce podarilo mestskej Slovenskej národnostnej samospráve kúpiť, ale v jeho rekonštrukčných prácach nemohli ešte začať, pretože napriek tomu, že jeho stav už posudzovali viacerí odborníci, definitívny odborný posudok zatiaľ slovenský zbor mesta nedostal. Hrozí mu preto aj to, že čiastku, ktorú ušetril na obnovu z grantových zdrojov, bude musieť vrátiť. V mnohých našich obciach existujú národopisné zbierky, ktoré nesídlia v oblastných domoch. Našu budúcoročnú konferenciu pre ne plánujeme usporiadať práve tu, v Malom Kereši, kde nasledovaniahodne vyriešili prezentáciu bohatej zbierky prostredníctvom panelovo-vitrínovej expozície – dodala na záver K. Király. Riaditeľka hostiteľského Rodného a pamätného domu S. Petőfiho a Slovenského oblastného domu v Malom Kereši Ilona Kispálová Luczová vo svojej prezentácii s názvom „Slovenská národnostná kultúra v oblastnom dome – Slovenský oblastný dom má 40 rokov” sa nevenovala iba prehľadu minulosti tejto inštitúcie, ale predstavila aj spomínanú, exkluzívnu panelovo-vitrínovú výstavu, ako aj podujatia, napr. kreatívne dielne a rôzne zaujímavé zamestnania, ktorými sa inštitúcii podarilo osloviť aj mladšiu generáciu.

„Čriepky spomienok zo života oblastného domu“ je názov výstavy, ktorú otvoril riaditeľ Múzea M. Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraj Ando. Ako uviedol, Malý Kereš je známe mesto vďaka viacerým pozoruhodnostiam, aj on má množstvo „čriepok spomienok“ odtiaľto. Pred zopár rokmi, ako riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum zmapoval z našich oblastných domov o. i. zbierky v Alkári, Dabaši-Šáre, Dunaeďháze, Kestúci, ako aj v Malom Kereši. Po obrovskej výskumnej práci v knižniciach, národopisných táboroch a po preštudovaní odborného materiálu, bádania architektúry dospel k záveru, že od roku 1718, keď bol Malý Kereš znovu osídlený Slovákmi (v tom istom roku, ako Békešská Čaba) nesmierne mnoho prvkov spája čabianskych a kerešských Slovákov – priezviská, gastronómia v sviatočných dňoch, známe osobnosti, či podobné používanie jazyka. Následne sa s uznaním zmienil o tých osobnostiach, ktoré sa pričinili o to, a aj v súčasnosti pracujú na tom, aby dedičstvo Slovákov, národopisná zbierka Slovákov v Malom Kereši bola založená a zachovaná.

Po požehnaní jedla v maďarčine a v slovenčine hostia v príjemnom chládku novovytvorenej šopy hostiteľskej inštitúcie zjedli sviatočné jedlo miestnych Slovákov, mäsovú kapustu, ale v peci upiekli aj kolienka, ako aj orechové a makové koláče. Pod stanmi miestne ženy upiekli heróke – pampúšiky, pričom v kreatívnej dielni si mohli pripraviť tradičné ľudové hračky malí i veľkí. Po obede sa nikto neponáhľal domov, spolu si zaspomínali na výnimočné udalosti a zážitky v živote miestnych Slovákov. Miestny Slovenský národnostný ľudový spevácky zbor a citarová kapela pod vedením vedúcej miestnej Slovače Zuzany Gmoserovej predniesli svoj program, pričom do spievania miestnych ľudových piesní sa zapojilo aj obecenstvo.

Zs. Bodová – Cs. Lampert

Foto: ZsB

O Slovenskom oblastnom dome v Malom Kereši v kocke

Slovenský oblastný dom v Malom Kereši na ulici sv. Štefana č. 23. otvoril svoje priestory pre verejnosť v apríli v roku 1977. Výskum a zbieranie národopisných predmetov začal ešte nebohý pedagóg Ondrej Dulai, ktorý koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia usporiadal prvú miestno-historickú výstavu v pivnici Petőfiho základnej školy. V Slovenskom oblastnom dome na ulici sv. Štefana je prístupná národopisná zbierka, ktorá prezentuje každodenný život, obytnú kultúru, kroje a ručné práce slovenských rodín, ktoré sa usadili v meste začiatkom 18. storočia a ich potomkov. Podľa dátumu, vrytého do hlavného trámu prednej (čistej) izby, dom bol postavený v roku 1839. Jeho zariadenie predstavuje prostredie zámožnejšej sedliackej slovenskej rodiny zo začiatku 20. storočia. Stála výstava bola profesionálne zriadená pod odborným dozorom etnografa Tibora Bellona. Slovenský oblastný dom v Malom Kereši svojou stálou výstavou, miestnosťou pre detské zamestnania a exkluzívnou, panelovo-vitrínovou expozíciou je najimpozantnejšou nielen medzi národnostnými, ale celkovo medzi všetkými oblastnými domami v Maďarsku vôbec. Aj medzi odborníkmi je táto inštitúcia uznávaná, v roku 2007 získala titul Oblastný dom roka.

(zsb-csl)