Festival V pokoji v Békeši v Békešskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Dom slovenskej kultúry (DSK) usporiadali druhý septembrový víkend už tradičný festival všetkých národností Békešskej župy, tzv. jarmok s názvom V pokoji v Békeši, pravidelné podujatie, ktoré iniciovala ešte v roku 2009 nebohá riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Na dvojdňovej akcii sa predstavili kultúrne telesá početných slovenských miest a obcí regiónu, ale aj pestovatelia folklóru Nemcov, Rómov a Rumunov.

Tance v podaní rôznych skupín a výstava slovenských krojov

Predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby (SSBČ), zároveň predseda ČOS Michal Lásik vo svojom privítacom prejave na javisku za Veľkým evanjelickým kostolom sa odvolával na tri významné slovenské osobnosti, ktoré sa s uznaním zmienili o békešsko-čanádskej oblasti a o Slovákoch v tomto kraji. Ján Kollár po svojej návšteve Dolnej zeme v roku 1824 povedal, že Čaba a jej okolie je zasľúbenou zemou Slovákov, ktorá potrebuje pracovné sily. Etnograf Ján Čaplovič v roku 1830 nazval toto územie „slovenskou Palestínou“, ktorú charakterizuje krásna etnokultúrna rôznorodosť. Nakoniec citoval autora prvej písomnej zmienky v slovenčine, resp. v bibličtine v tomto kraji, sarvašského farára Mateja Markovica, ktorý územie medzi Kerešom a Marušou označil tiež za Mezopotámiu, za veľmi úrodnú nížinu, ktorá však potrebuje ohromnú pracovitosť ľudu. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková – mimochodom tiež rodáčka tohto kraja – vyzvala svojich rodákov, aby boli hrdí na svoje hodnoty a aby pri zostavovaní tzv. registrov hodnôt na rôznych teritoriálnych úrovniach zdôraznili práve tie slovenské, veď tie sú naše a je dôležité, aby aj okolie vedelo o tom, že o vytvorenie týchto hodnôt sa pričinila práve slovenská komunita. Tiež je dôležité, aby tieto hodnoty nefigurovali iba na akomsi papieri alebo v počítači, ale aby boli podľa možnosti živé, aby boli súčasťou nášho života a aby naše deti nezabudli na ne – dodala predsedníčka CSSM. Generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík zdôraznil úspechy Slovenskej republiky, ktoré dosiahla za 25 rokov svojej existencie napriek tomu, že nie je bohatá ani na ropu, rudu, či drahokamy. „To, čo máme, sú naše ruky a naše hlavy...“ – dodal generálny konzul a prízvukoval, že za 25 rokov sme vybudovali štát, ktorý je dnes členom všetkých významných európskych a svetových, medzinárodných štruktúr a zároveň vyzdvihol význam dobrých vzťahov so susednými národmi, lojality, poctivosti a pracovitosti, ktoré treba odovzdať aj budúcim generáciám. Podpredseda Valného zhromaždenia Békešskej župy Péter Tolnai vyzdvihol, že pre tunajšie obyvateľstvo je prirodzené pokojné spolunažívanie rôznych národností, veď tu žijú ich komunity vo veľkom počte už stáročia a v tomto spolunažívaní v plnej miere ich podporuje aj župná samospráva. Zároveň vyzdvihol, že v Békešskej župe majú svoj župný slovenský zbor štyri národnosti a samosprávy troch národností sú aj prevádzkovateľmi školských inštitúcií v župe. Otvorenie festivalu spestrila produkcia citaristov DSK. Pri príležitosti festivalu bola v priestoroch DSK nainštalovaná výstava slovenských krojov zo zbierky manželského páru Kataríny Kraskoveja Pavla Kraska. O vernisáži sme vás informovali v minulom čísle nášho týždenníka. Prvý večer patril kultúre súborov väčšinového národa, s veľkým úspechom sa predstavili tanečníci Spolku spoločenských tancov Lajosa Nyíriho, ako aj FS Balassiho spolu s ich seniorskou zložkou a tanečnej skupiny Tabán.

Čoraz viac mladých v jednotlivých súboroch

Druhý deň festivalu, na ktorom moderovala podpredsedníčka SSŽMBČ Judita Molnárová Pribojszká javisko už patrilo národnostným súborom. Slovákov zastupovali kultúrne telesá z početných lokalít župy. Pravidelní návštevníci národnostných stretnutí v tomto regióne, ba aj v celej krajine si už zvykli na kvalitné pásma Čabianskej ružičky a Orgovánu z Békešskej Čaby, speváckych zborov a citaristov z Kétšoproňu, Poľného Berinčoku alebo z Telekgerendášu, resp. mandolínového orchestru Tremolo zo Slovenského Komlóša, ktoré si získalo uznanie obecenstva aj tým, že v poprchávajúcom daždi riskovalo kvalitu svojich hudobných nástrojov. Pritom bolo očividné veľké percento účinkujúcich z radov mladšej generácie aj v kultúrnych telesách dospelých, ale osobitne aj so svojimi mladými citaristami a spevákmi sa prezentovali obce Čabasabady, Kétšoproň a Veľký Bánhedeš, pritom medzi Bánhedešanmi sa našiel aj malý recitátor básní S. Weöresa a G. Papučeka. Pre nás bol novým objavom Tanečná skupina Jarina z Medešu, ktorá sa predstavila s békešskými tancami. Kvalitným programom sa prezentovala aj početná skupina spevákov a citaristov čabianskej slovenskej školy pod vedením pedagogičky Ildiky Očovskej. Treba poznamenať, že práve vďaka odbornému vedeniu učiteľky spevu a hudby dvojjazyčnej školy v župnom sídle sa úspešne pestuje slovenský folklór v rôznych obciach župy od Poľného Berinčoku až po Veľký Bánhedeš. Tiež je chvályhodné, že v rámci DSK bývalé členky citarovej kapely Boleráz, ako aj ďalšie citaristky z okolia Békešskej Čaby pod vedením Alexandra Kisa obnovili svoju činnosť, aj na festivale mali úspech. Pritom sa angažovali na „jarmoku“ aj aktivisti Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSSM), ktorí si pripravili krátke vystúpenie na tému opätovného osídlenia Čaby Slovákmi. Predstavili, ako prišli prví Slováci na Dolnú zem, ktorí potom podpísali dohodu so zemepánom Harruckernom, požehnanú aj evanjelickým farárom. Následne sa vrátili na Horniaky a prichádzali potom už vo väčšom počte na územia, ktoré síce museli zúrodniť, avšak tu im bola zabezpečená sloboda vierovyznania. Aktivisti OSMM sa predstavili ešte v jednom bloku, v znamení tradičných sedliackych prác sme si mohli pozrieť ukážku mrvenia kukurice. Na trochu prefíkanú otázku predsedu organizácie Ondriša Kiszelya, a síce aký je rozdiel v „moržovaní“ na Fíneši, vo Viniciach, alebo na Mederi, odpoveď bola jasná, pravdepodobne žiadny, všade ho vykonávali rovnako. V kultúrnom bloku sa predstavili tancami aj nemecké deti z Gyuly, rumunskí pestovatelia folklóru z obce Bedő,ako aj rómsky muzikant a spevák Mihály Rácz z Gyomaendrődu.

Jarmočná atmosféra s gastronomickými špecialitami

Návštevníci župného sídla na dvore DSK mohli ochutnať gastronomické špeciality jednotlivých lokalít. Samozrejme nemohla chýbať chýrna čabianska klobása, ale napríklad členovia Slovenského klubu v Jamine (vo Viniciach) pripravili známu rybaciu polievku „halászlé“. Predstavili sa aj Medešanky so známymi heroukami, alebo Komlóšanky s populárnymi kvasienkami, kým Elečania zase podávali lokše plnené kapustou. Družstvo z Veľkého Bánhedeša pripravilo typickú baraniu kapustu, Berínčania zase tarhoňu, lašku a makové opekance, ale v ich stane si mohli záujemcovia kúpiť aj tradične vyrábané domáce mydlá. Nemci podávali kyslý zabíjačkový perkelt. My sme tohto roku ochutnali polievku Rumunov, čorbu, ako aj polievku s haluškami čabianskej skupiny s názvom „sestričky“. Organizátori pripravili aj rôzne sprievodné programy, kreatívnu dielňu a herňu pre deti, alebo návštevu dielne keramičky Kláry Plesovszkej. Pritom ľudoví remeselníci počas dvoch dní predávali svoje tovary, ako sa to na jarmoku patrí. Po skončení veľkolepého podujatia účastníci odchádzali domov opäť plní nových dojmov a veselí zo stretnutia so svojimi rodákmi z rôznych kútov pokojnej, z hľadiska národnostného zloženia obyvateľstva najpestrejšej župy Maďarska.

Cs. Lampert

Foto: CsL