Protestantské spoločenstvá v juhovýchodnom Maďarsku

Protestantské spoločenstvá v juhovýchodnom Maďarsku – pod týmto názvom usporiadali v polovici októbra Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), Celoštátna samospráva Nemcov v Maďarsku (CSNM), mesto Poľný Berinčok a Katedra nemeckých dejín a kultúry v juhovýchodnej Európe Univerzity v Päťkostolí slávnostné sympózium v Poľnom Berinčoku pri príležitosti 500. výročia reformácie a 70. výročia výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Po pozdravných slovách predsedajúceho prvej časti sympózia, predsedu CSNM Otta Heineka, primátora mesta Poľný Berinčok Istvána Siklósiho a predsedov volených zborov Nemcov a Slovákov mesta Mártona Wagnera a Jána Cservenáka prvým prednášajúcim v slávnostnej sieni Radnice bol riaditeľ Archívu Békešskej župy Ádám Erdész, ktorý hovoril o tých evanjelických farároch, ktorí v značnej miere ovplyvnili rozvoj komunity skúmaného regiónu v 18.-19. storočí. Z jeho podrobného prehľadu konkrétnej činnosti početných významných duchovných by sme vyzdvihli myšlienku, podľa ktorej puritánstvo, láska k práci, kultúra práce a praktické myslenie v prípade evanjelikov je natoľko rozhodujúce, že napríklad aj nemecký sociológ, ekonóm a politik Max Weber siahol po učení Luthera, keď hovoril o povolaní ako o pojme, ktorý v určitom zmysle nesie aj sakrálny význam. Najlepšia a najrýchlejšia cesta k Bohu vedie cez splnenie svetských povinností – tento étos sa prejavuje aj v tvorbe a učení vynikajúcich evanjelických farárov, ktorí v obrovskej miere ovplyvnili mentalitu ľudí doby. Tieto hodnoty sa natoľko vryli do kolektívnej pamäti daných evanjelických komunít, že táto mentalita ich charakterizuje dodnes, nezávisle na tom, že v mnohých prípadoch sú už sekularizované – dodal riaditeľ župného archívu.

Úloha Slovákov v zachovávaní protestantizmu v Poľnom Berinčoku bola témou prednášky etnografky z Univerzity Gáspára Károliho Zuzany Novákovej Plesovszkej. Po načrtnutí vývinu rôznych reformovaných cirkví odborníčka sa sústredila okrem kultúry vzdelávania predovšetkým na tie činitele a udalosti v Poľnom Berinčoku od roku 1723, ktoré poznačili nielen vývoj kolektívu, ale aj vieru a vedu. Farári a rovnako aj učitelia nášho zboru vždy pohotovo reagovali na výzvy doby, ovládali latinský, nemecký a slovenský jazyk, ako aj náboženskú, ale aj svetskú literatúru. Ich evanjelický svetonázor bol popretkávaný pietizmom, filantropizmom a neohumanizmom a pravidelne publikovali aj v uznávaných protestantských časopisoch – dodala Z. Nováková Plesovszká. Historička z Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe Veronika Szakálová sa vo svojom príhovore s názvom Cirkvi a národnostná politika – Kapitoly z etnického a náboženského života v Poľnom Berinčoku v rokoch 1919-1939 venovala prehľadu zmien v národnostnom zložení mesta v skúmanom období. Predstavila štruktúru mesta, v ktorom jednotlivé národnosti žili v osobitných štvrtiach, v obvodoch, kde hranicami boli tzv. hate. Kým v prípade dvoch veľkých národnostných komunít mesta v ich počte v skúmanom období badať klesajúci trend, zatiaľ počet Maďarov priebežne rástol, pritom z náboženského hľadiska počet evanjelikov z desaťročia na desaťročie bol čoraz väčší. Popri prednáškach renomovaných odborníkov na danú tematiku a po čulej diskusii predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková otvorila putovnú výstavu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku s názvom „Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom očami Slovákov“. Jej kurátorom je vedúci Kabinetu CSSM, historik Anton Paulik. Výstava mala premiéru práve na tomto sympóziu. Ako uviedla predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru, v našej novodobej histórii výmena obyvateľstva pred 70 rokmi v obrovskej miere určila ďalší osud našej komunity a dodnes je ťažké hovoriť o nej, v každej rodine, ktorej sa dotkla, sú boľavé príbehy. Pritom podľa nej treba opatrne argumentovať tým, že Slováci odchádzali dobrovoľne, veď tí, ktorí sa presídlili, dobre si pamätali nepriaznivé medzivojnové obdobie a tiež je všeobecne známe, aká kampaň bola rozbehnutá v záujme presídlenia. Musíme si uvedomiť aj to, že 73-tisíc Slovákov, čo pre vtedajšie Československo znamenalo určité plus, pre Slovákov v Maďarsku znamenalo stratu, pretože odchádzali väčšinou príslušníci najuvedomelejšej vrstvy, predovšetkým tí, ktorí si v najväčšej miere zachovali jazyk a kultúrne dedičstvo predkov – dodala A. Hollerová Račková. Na putovnej výstave, ktorú si budú môcť pozrieť záujemcovia aj v ďalších našich mestách a obciach, chronologicky je predstavený celý proces presídľovacej akcie, počnúc od podpísania dohody, cez agitačnú kampaň a dokumentáciu prihlásených až po nový život v novej vlasti. Pritom okrem známejších plagátov a dokumentov obsahuje napríklad aj také zaujímavosti, ako fotografiu hostinca Malá Čaba v Nových Zámkoch, kde sa schádzali presídlení Čabänia, a iné.

Predseda CSNM Otto Heinek tiež otvoril ďalšiu putovnú výstavu s názvom „Reformácia vo východnej Európe“, ktorá sa zrodila v Nemecku a putuje po krajinách, kde žijú aj Nemci. Učenie Luthera v našom regióne sa rozšírilo od pobaltských štátov až po juhovýchodnú Európu, pričom reformácia bola nielen modernizáciou cirkvi, ale aj predchodkyňou európskeho osvietenstva a má obrovský význam aj z hľadiska nemeckého jazyka, jej následkom sa začala tvoriť spisovná nemčina – prízvukoval predseda celoštátneho zboru Nemcov v Maďarsku.V druhej časti sympózia sa stredoškolská pedagogička Marianna Bagyinszká sústredila na Mikrohistorické súvislosti vysťahovania a vysídľovania v Békešskej župe. Popri detailnom prehľade celého procesu výmeny obyvateľstva na príklade Medešu a Kolárova, resp. Poľného Berinčoka sa podrobne zmienila napríklad aj o tom, v akej forme si spomínajú na túto udalosť jednotlivé komunity. Témou prednášky pedagóga Mihálya Kőrösiho boli Rodinné, inštitucionálne vzťahy medzi mestom Poľný Berinčok a vysídlencami/vysťahovalcami na pozadí rokov 1946 a 1956. Znalec miestnej histórie Poľného Berinčoku na základe príbehu nemeckej a slovenskej rodiny sa zmienil napríklad o cenzurovanej korešpondencii medzi presídlencami a tými, ktorí sa rozhodli, resp. mohli zostať vo svojom rodisku. Pritom podľa historických údajov, ako aj na základe výpovedí dotknutých podal obraz o tom, ako sa zmenili formy udržiavania kontaktov príslušníkov rozdelených rodín. Zaujímavý bol príbeh napríklad Heleny Szikorovej, ktorá sa presídlila do Kolárova a keď sa v roku 1958 prvý raz vrátila na návštevu do Poľného Berinčoka, zároveň navštívila aj príbuzných svojho manžela, ktorí sa z Kolárova dostali do Pitvaroša.

Poslednou prednášateľkou bola vedúca Katedry nemeckých dejín a kultúry v juhovýchodnej Európe Univerzity v Päťkostolí Ágnes Tóthová, ktorá prednášala na tému „Postoj evanjelickej cirkvi v záujme nemaďarských veriacich v období vysídľovania/vysťahovania“. Z jej prejavu vysvitlo, že Evanjelická cirkev v Maďarsku rázne protestovala proti výmene, resp. vysídleniu obyvateľov. Základnou myšlienkou protestov bolo, že cirkev pokladala každú nútenú výmenu ľudu za úplne protichodnú so všetkými božskými a ľudskými zákonmi, ako to sformuloval zbor biskupov v početných memorandách a na rôznych protestných fórach smerom k maďarskej vláde, resp. premiérovi. Biskup Béla Kapi o celom procese výmeny obyvateľstva tvrdil, že „ ... ani stáročný strom nemožno presadiť bez toho, žeby sa úplne nezničil...“. V záverečnej časti sympózia o všestranných aktivitách Nemcov v Poľnom Berinčoku referoval predseda miestnej Nemeckej národnostnej samosprávy M. Wagner, kým o rôznorodých programoch Slovákov mesta hovorila predsedníčka jubilujúcej Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Júlia Borguľová.

CsL

Foto: CsL