V polovici októbra oslávil Oblastný dom v Orosláni tridsiate výročie svojho pôsobenia.

Oslava sa konala v slávnostne vyzdobenom oroslánskom kultúrnom dome. Už pri vstupe nás zaujali fotografie pamiatkového domu, ktoré urobili pri rôznych príležitostiach. Mnohí z tých, ktorí toho videli už viac, sa na jednotlivých fotografiách zo zašlých čias objavili a dokonca si spomínali, pri akej príležitosti ich fotograf zachytil na svojich snímkach. Po otvorení slávnosti sa slova ujala predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Alžbeta Szabová. Na úvod privítala hostí, napríklad primátora mesta Orosláň Zoltána Lazóka, hostí z Trnovca nad Váhom a Šale, poslancov mestskej samosprávy, slovenského voleného zboru Komárňansko-ostrihomskej župy i slovenských národnostných samospráv okolitých, aj Slovákmi obývaných obcí ako Bánhida, Tardoš a Síleš. Pani predsedníčka bola po celý deň vynikajúcou hostiteľkou. Ešte predtým, ako sa chopila moderátorskej úlohy, spevácka skupina z Tatabáne-Bánhidy zaspievala prekrásne slovenské ľudové piesne. Zbor sprevádzal na harmonike Ladislav Csanálosi.

Oslavy oblastného domu v Orosláni boli zároveň príležitosťou popriať ešte veľa rokov krásneho a hodnotného života najstaršej bývalej členke slovenského klubu v meste, pani Anne Kristyákovej, ktorá práve v deň spomienkovej slávnosti oslavovala svoje 90. narodeniny.

V oblastnom dome sme sa dozvedeli, že ustanovizeň je majetkom mesta, ktoré ho v roku 1996 odovzdalo do správy slovenskej národnostnej samospráve. Volený zbor Slovákov v Orosláni na pôde domu a v dome môže okrem prevádzkovania múzea a oblastného domu usporadúvať všetky svoje národnostné akcie v prospech a pre zviditeľnenie tu žijúcich Slovákov, ale aj pre návštevníkov zblízka i zďaleka. Počas 30 rokov sa v oblastnom dome vystriedalo niekoľko správcov. Starostlivosť o niekdajší dom Hanzlíkovcov, ktorý postavili v druhej polovici 18. storočia, ako prvá a vlastne do svojej smrti 13 rokov vykonávala Mária Vargová. Teta Mariška bola natoľko „doma“ v tomto dome, že aj doposiaľ víta všetkých, ktorí ustanovizeň navštívia. V kúte kuchyne sedí do šiat tety Marišky odetá bábka, ktorú sem posadili z úcty a aj preto, aby na ňu nikto nikdy nezabudol. Každý, kto vstúpi, má pocit, že môže tetu Marišku stretať hoci každý deň. Pritom niekdajšia „gazdiná“ dáva pozor na večný poriadok v oblastnom dome. No, ktože by si trúfal prehrešiť sa voči poriadku pod takým dozorom?!

Po nej nasledujúce správkyne prišli aj na slávnosť, menovite Matilda Szigetvölgyiová, Ibolya Lovászová, v súčasnosti za správny chod inštitúcie zodpovedajúca Magdaléna Molnárová, ktorá už popri práci zaúča svoju nástupkyňu Ági Nagyovú. Pani predsedníčka im kyticou kvetov a malou pozornosťou poďakovala za prácu, vykonávanú v prospech záchrany dedičstva a pamiatok po oroslánskych predkoch. Primátor mesta Zoltán Lazók vo svojom príhovore sa podelil s účastníkmi oslavy o skúsenosti v oblasti spolupráce mestskej samosprávy so slovenským voleným zborom. Okrem toho hovoril aj o tom, ako vidí fungovanie oblastného domu v zrkadle ustanovizní pôsobiacich v meste.

V dobe vzniku oblastného domu bola predsedníčkou mestského národného výboru v Orosláni Anna Kišová, ktorá je v súčasnosti čestná predsedníčka Spolku ochrany dedinskej kultúry a tradícií. Práve ona začala s realizáciou myšlienky a prácami na vybudovaní ustanovizne. Preto pozná najlepšie celý príbeh vzniku pamiatkového domu, z ktorého sa medzičasom stal slovenský oblastný dom. Pani Kišová je ostrieľaná rečníčka. Celý svoj príhovor vedela „spamäti”, nepotrebovala nijaké poznámky alebo iné „ťaháky”. Napokon, prežívala všetky udalosti na vlastnej koži, preto vedela veľmi autenticky priblížiť, čo museli vykonať, o čo sa museli zaslúžiť. – Všetci, čo sme tunajší Oroslánčania, pamätáme si, v akom stave bol dom súrodencov tety Zuzy a uja Paľa Hanzlíkovcov. Čo všetko zozbierali, zachovali, aký plný dom mali pamiatok na oroslánskych slovenských predkov, oblečenia, zariadenia, k životu potrebných nástrojov – povedala pani Kišová. – Keď zomreli, vznikla potreba odkúpiť pozostalosť od vzdialených príbuzných, pozostalých, lebo zachované dedičstvo bolo neuveriteľným bohatstvom pre slovenskú národnosť v tejto časti mesta, v starej slovenskej dedine. Potreba zachovať dedičstvo predkov vznikla dávno predtým, než by sa boli v Orosláni pustili do záchrany Hanzlíkovie domu. V školskom roku 1960-61 pod vedením pani učiteľky Ugrikovej, s podporou miestnej organizácie Ľudového frontu, chodili deti z dediny z domu do domu, aby pozbierali predmety niekdajšieho života starých i prastarých rodičov. Túto akciu sa podarilo aj zdokumentovať na fotografiách, z ktorých vzniklo zaujímavé tablo a zbierka fotografií. Všetko, čo bolo zozbierané, aj množstvo iných artefaktov sa dostalo najprv na výstavu do spoločenského domu naproti kultúrnemu domu a potom bolo prevezených do Taty, do národnostného múzea. Veľa sa hovorilo o tom, že tieto veci by nemali byť vystavované inde, ale na mieste, v časti mesta Orosláň, nazývanej stará dedina. Táto myšlienka nadobudla na sile, keď z Hanzlíkovie domu vymreli obyvatelia a vznikol nárok na to, aby si tunajší vyžiadali naspäť materiál a s tým, čo už je v budove i prístavbách, by sa dal vytvoriť miestny oblastný dom. – Roky 1985-86 neboli jednoduché letá tesne pred zmenou spoločenského zriadenia. Možno sa z vás niektorí pamätajú, vtedy som predsedala národnej rade a hoci sme mali dopredu naplánovanú aktivitu, každý mesiac nám krátili už odsúhlasené peniaze na činnosť a investície. Hospodárska situácia bola ťažká, na rozvoj sme prakticky nijaké financie nemali k dispozícii. Iba vďaka miestnej súdržnosti sa dalo niečo zrealizovať – zaspomínala bývalá predsedníčka národného výboru. Veľmi ťažko bolo dosiahnuť, aby národný výbor odkúpil dom s pozemkom, ktorých cena poštátnenia vychádzala na 330-tisíc forintov a za tie peniaze sa nehnuteľnosť stala majetkom mesta spolu s tým, čo v dome zostalo, čo dedičia nepotrebovali a nechceli si vziať. Motorom, organizátorkou, motivátorkou, neúnavnou realizátorkou bola teta Mariška Vargová. Koho musíme spomenúť spomedzi tých, kto sa k nej pridal, to nesporne boli spolupracovníci tunajšej školy č. 5, niekdajšej pomocnej školy v budove obecnej školy naproti evanjelickému kostolu, jej pedagogický zbor, ktorý pracoval vo dne v noci, upratovali, umývali, organizovali a im sme vďační za to, že rýchlo pripravili dom, aby mohli ukázať, v akých podmienkach žili naši predkovia v Orosláni. Pridávali sa aj rôzne pracovné brigády baníkov či úseky správy mesta.

– Ako som poukázala na finančnú situáciu mesta v roku 1987, iste mi veríte, že sme nemali peniaze na prevádzkovanie ustanovizne, ani na odmenu správcu. Preto sme požiadali s pomocou župných orgánov, aby národnostné múzeum zobralo prevádzkovanie pod svoje krídla a správcu do zamestnania. Súčasťou múzea bol oblastný dom do roku 1996 – povedala Anna Kišová. Vtedy nastal rozkvet oblastného domu, keď oň požiadala a aj dostala dom Slovenská národnostná samospráva v Orosláni.

Na záver slávnosti nám predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy premietla krátky materiál doplnený o fotografie a sprievodný text, ktorý pripravila, aby predstavila činnosť Oblastného domu v Orosláni na sympóziu podobných zariadení v Maďarsku. Zároveň všetkých prítomných pozvala na prehliadku krásneho pamiatkového domu s bielymi stenami, modrou podstienkou, pozoruhodnými exponátmi a novým moderným kúrením, ukrytým v stropných trámoch. Kebyže neviem, že je tam, ani si ho nevšimnem.

(etre)

Foto: autorka