„Národnostná mládež – mládež a národnosť“ bola téma odborného fóra, ktoré usporiadalo v druhej polovici decembra Budapeštianske osvetové centrum (BOC) ako metodická inštitúcia pre oblasť osvety Samosprávy hlavného mesta Budapešť.

Stretnutie po pozdravných slovách moderátora, národnostného referenta hostiteľskej inštitúcie Pétera Láglera otvorila jej riaditeľka Sarolta Pordányová, ktorá zdôraznila, že z usporiadania takýchto fór chcú vytvoriť v budúcnosti tradíciu. Na stretnutí odzneli prednášky predovšetkým o zachovávaní jazyka a tradícií, ako aj o vývoji a formovaní národnostnej identity detí a mládeže. Medzi prednášateľmi boli odborníci z kultúrnych inštitúcií, resp. z občianskych organizácií Nemcov, Rómov a Slovákov.

Posilnenie slovenskej identity od materských škôl až po univerzity

Našu komunitu zastupovala tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Monika Szabová, ktorá referovala o možnostiach zapojenia našich detí a mládeže do národnostného diania. Po prehľade systému a pôsobenia našej najstaršej občianskej organizácie Monika Szabová osobitne prezentovala aj dva najväčšie projekty, ktoré sú v rámci ZSM zamerané vyslovene na deti a mládež, a síce každoročné Školy v prírode na Slovensku a súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Následne podľa vekových kategórii rozoberala danú problematiku, upriamila pozornosť obecenstva napríklad na škôlkarov, ktorým sa v materských školách venujú aj v slovenčine. Vyzdvihla, že tieto deti ich pedagogičky zapoja väčšinou aj do kultúrneho, národnostného diania danej lokality, sú pravidelnými účastníkmi slovenských podujatí na miestnej, regionálnej, alebo napríklad v rámci Folklórneho festivalu Slovákov v Banke aj na celoštátnej úrovni. Zároveň zdôraznila, že podobne ako v prípade väčšiny národností v Maďarsku, aj v našom prípade majú pedagógovia nesmierne ťažkú prácu a veľkú zodpovednosť, deti si z rodín neprinášajú – až na malé výnimky – už žiadnu znalosť slovenčiny. Pritom učitelia ich nenaučia „iba“ jazyk, ale vynaložia všetky úsilia aj na to, aby sa v deťoch vytvorila a posilnila slovenská národnostná identita. Aj v prípade žiakov základných a stredných škôl k tomu prispievajú rôzne projekty a aktivity občianskych organizácií, resp. inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) (napr. tábory, program pre nadaných, alebo súťaže výskumného ústavu). Uviedla ďalej, že sa tieto organizácie a orgány snažia zapojiť do národnostného diania aj tých našich vysokoškolských študentov, ktorí neštudujú odbor slovenský jazyk a literatúra. Prednášateľka sa s uznaním zmienila zvlášť o aktivitách Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, vyzdvihla zaangažovanosť ich členov, ktorí dokážu osloviť stredoškolskú a vysokoškolskú mládež spôsobmi, ktoré sú im blízke, akými sú výdobytky modernej technológie, či prednosti sociálnej siete a zároveň apelujú na tzv. intrinzik, teda na motiváciu, ktorá stavia na radosť z činnosti, vykonávanej z vnútornej potreby mladých. Monika Szabová, ktorá sa aktívne zapojila aj do vypracovania školskej koncepcie CSSM, na záver svojej prezentácie popri prehľade systému výchovy budúcich našich pedagógov upriamila pozornosť aj na to, že je čoraz väčší nedostatok slovenčinárov. – Je nesmierne dôležité a čoraz súrnejšie vypracovanie akéhosi modelu životnej, odbornej dráhy učiteľov slovenčiny, aby bol tento odbor pre mladých lákavý. Je potrebné ich motivovať rôznymi štipendiami, ako to funguje v Maďarsku už v prípade viacerých pedagogických smerov – dodala M. Szabová.

Projekty Nemcov, Rómov a spolužitie Maďarov a iných národov

S dobrými nápadmi sa mohli vrátiť z odborného fóra tí, ktorí pozorne sledovali prednášku predstaviteľky nemeckej národnosti. Z projektov, ktoré vymenovala a predstavila riaditeľka jednej z inštitúcií Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku, a síce Kultúrneho, informačného centra a knižnice nemeckej národnosti v Maďarsku Mónika Ambachová, spomeňme napr. súťažnú prehliadku videofilmov, na ktorej súťažia mladí príslušníci nemeckej národnosti vo veku 14-18 rokov s dielami zo života svojej komunity. Túto prehliadku usporadúvajú už 12 rokov a ročne sa zrodí v rámci tohto projektu 10-15 filmových diel, ktoré si môže pozrieť aj širšia verejnosť v budapeštianskom kine Művész. Originálnym nápadom je, že DVD súťažných diel používajú aj v nemeckom národnostnom školstve v Maďarsku, resp. na odborných konferenciách. Ďalšou príťažlivou aktivitou Nemcov je Deň krojov, ktorý organizujú už štvrtý rok. V tento deň si každý oblečie jeden originálny kus z tradičného nemeckého kroja, ktorý skombinuje so svojím súčasným oblečením. Zámerom iniciátorov tohto projektu bolo to, aby súčasníci nielen spomínali na svojich predkov, ale aby hmotné dedičstvo – v tomto prípade ľudový odev – presadili aj do súčasnosti. Dejiskom súťaže fotografií s názvom Blickpunt – ktorú organizuje tiež nemecké centrum –, je online plocha a nominovať fotografie do súťaže môžu v troch kategóriách: súčasné, archívne fotografie a pohľadnice. Úspech tohto projektu asi najviac vystihuje fakt, že nemecká mládež v obci Tarján (Komárňansko-ostrihomská župa) motivovaná práve touto celoštátnou súťažou zrekonštruovala staré rodinné fotografie, obliekla si súdobé kroje a nechala sa vyfotiť tak, ako vidieť ich predkov na starých fotografiách.

Renomovaný hudobník, riaditeľ Školského a kultúrneho centra Rómov hlavného mesta Lajos Kathy-Horváth vo svojej prednáške s názvom Skúsenosti z prípravného programu v oblasti hudby pre rómsku mládež podal aj stručný prehľad národopisu rôznych vrstiev rómskej pospolitosti. – Jedinou cestou integrácie Rómov do spoločnosti je investovanie do ich vzdelávania – zdôraznil L. Kathy-Horváth. Popri svojich osobných úspechoch a výsledkoch ich inštitúcie sa podelil s prítomnými aj o ťažkosti, napríklad že hudobnú výchovu Rómov sťažuje heterogénnosť ich spoločnosti. Kým sú celé dynastie, ktoré vyrastali na klasickej hudbe a sú jej virtuózmi, ďalšia vrstva ovláda predovšetkým tradičnú rómsku hudbu a medzi dvoma „kastami“ je minimálny prechod a prepojenosť.

Vedúci Riaditeľstva výskumu, stratégií a koordinácie z Výskumného ústavu národnej stratégie János Baji poukázal na spoločné a na rozličné črty identity jednotlivých národností v Uhorsku, resp. v Maďarsku. Na záver svojej virtuálnej prechádzky v kultúrnej sfére rôznych národností v minulosti načrtol aj trendy súčasnej doby. – Dôležitým medzníkom v živote národností v Maďarsku bolo vytvorenie národnostného samosprávneho systému, ako rámca sebaurčenia a angažovania príslušníkov rôznych národností. Čoraz väčší význam má aj dvojitá identita, z niekdajšej nevýhody sa dnes stala hodnota. V súčasnosti už aj spoločenské vedy uznávajú tento prístup, o čom svedčia napríklad aj otázky sčítania obyvateľstva, keď sa v hárkoch nepýtajú iba na to, za príslušníka ktorej národnosti sa pokladáte, ale položia aj otázku, na aké ďalšie kultúry máte väzby – dodal na záver svojho prehľadu János Baji.

CsL

Foto: autor