Zaskočili sme na Cinkotu na pampúšky

Keby som bola poetkou, asi by som napísala fašiangovú radosť nad múčnikom z kysnutého cesta, upraženého na masti alebo inom tuku, z ktorého jeden kúštik asi nikomu nestačí. Určite by som napísala Ódu na šišky vo veršoch. Keďže nie som „vrhačom“ rýmov, dám to len v próze. Fašiangové šišky, pampúšky, pampúchy, fánky, herovky, krapne, božie milosti, ba ešte množstvo iných pomenovaní sa v kulinárskej histórii ušlo týmto nadýchaným sladkým lahôdkam. Samozrejme, jesť sa dajú len tak za horúca, holé, musia mať však krásny pásik okolo pása, čiže obvodu. Tiež si pochutnáte, ak ich jete s lekvárom, či vo vnútri, či na vrchu. Najlepšie marhuľovým, ale poviem vám, aj jahodový dokáže dodať voňavý šmrnc. Hlavne, aby boli ľahučké, nadýchané, priam samé sa vznášajúce do úst a neboli napité tukom, nech nezaťažia žalúdok.

Nuž, také a podobné myšlienky som rozhutovala cestou do XVI. obvodu maďarského hlavného mesta, na Cinkotu, v poslednú fašiangovú nedeľu, 11. februára. Dostali sme totiž pozvanie, aby sme zaskočili na pampúšky.

Slnečné nedeľné popoludnie, žiaľ, neprilákalo do starého kina až toľko ľudí, aby sa nepomestili. Obvodná samospráva nielenže neposkytne slovenskému volenému zboru dôstojnejšie priestory, ale doposiaľ ani nevybavila ošumelú budovu nejakým príjemnejším zariadením. Aj stoličiek je len 90 a dosť. Osvetlenie ako v naozajstnom kine, atmosféra ako v retro-kine v 60-tych rokoch niekde na zabudnutom vidieku a nie v hlavnom meste krajiny, podávajúcej čoraz lepší výkon. Keď som vstúpila do tmavej miestnosti, v prvej chvíli som oslepla. A obecná samospráva na dôvažok ešte práve na tento deň usporiadala aj „obecnú“ zabíjačku. Nemálo fanúšikov slovenských pampúškov sa muselo rozhodnúť: šišky či zakáľačka. Napriek všetkým týmto sťažujúcim okolnostiam členky Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Budapešti Marica Szlauková, Alžbeta Buzásová a Anna Dernovicsová pod vedením predsedníčky Zuzany Szabóovej usporiadali nádherné podujatie. Medzi hosťami privítali Slovákov z tejto mestskej časti a tiež miestnych podporovateľov slovenskej veci, dôchodcov i aktívnych, členov Speváckeho krúžku miestnych tradícií pod vedením Kataríny Gazsóovej a ich fanúšikov. K Cinkoťanom zavítali aj predstavitelia slovenských samospráv z okolitých, Slovákmi obývaných mestských častí Budapešti a obcí blízko hlavného mesta, ako Rákoškerestúr, Ečer, Malá Tarča, Maglód a Veľká Tarča. Bez dlhých rečí všetkých privítali členky slovenského voleného zboru a pridal sa k nim s prianím príjemného popoludnia aj podpredseda Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondrej Csaba Aszódi.

Pod vedením zbormajsterky Valérie Miškovej Spevácky krúžok miestnych tradícií zaspieval svoju Kyticu cinkotských piesní, s ktorým si vlani v Sarvaši vydobyl Zlatú kvalifikáciu. Ak mám správne informácie, tohto roku svojimi krásnymi pesničkami a ľúbezným prednesom potešia účastníkov osláv Dňa žien, ktoré usporiada Slovenská samospráva Budapešti.

Pred dobrou večerou i po nej hrali hlavnú rolu pampúšky, krásne, nadýchané, lákavé, priam stvorené na zahryznutie. Na moju otázku, či si niekto pamätá, koľko ich vypražili, som dostala odpoveď: veľa. Vskutku, koľko je veľa? Z desiatich kíl múky upražili približne 700 pampúškov. A ešte jedna pani priniesla za košík chutne chrumkavých fánok, niekde im hovoria čeregy alebo herovke, ako od profesionála. Priznajme si, napokon to bolo pampúškové hýrenie, kde do tanca hral Balázs Petrik.

E. Trenková

Foto: autorka