V sobotu, deň pred Turícami, sa autobus s Ozvenou na palube prebojoval na diaľnicu M1 cez hustú premávku, keď sa vodiči snažili „vypadnúť“ z hlavného mesta počas dlhého víkendu.

Mesto Šurany, v rámci celoslovenského podujatia Noc múzeí, pozvalo Bupdapeštiansky spevácky zbor Ozvenu, aby s miestnym ženským zborom Kantáta vystúpili na spoločnom koncerte. Po príchode nás členky hostiteľského zboru počastovali domácimi zákuskami a kávičkou. Po prezlečení sa do kostýmov sme sa presunuli na miesto podujatia, do budovy synagógy, kde je dnes Mestské kultúrne stredisko a múzeum. Jeho správcom a riaditeľom je Miroslav Eliáš, ktorý bol moderátorom podujatia. Na koncerte sa zúčastnil aj primátor Šurian Marek Oremus.

Zbor Ozvena, pod vedením dirigenta Pétera Pálinkása, predniesol v prvej časti svojho vystúpenia sakrálne skladby a v druhej ľudové piesne z Békešskej Čaby a Pitvaroša v úprave Jána Šutinského. Vystúpenie domáceho ženského zboru Kantáta, ktorý vlani oslávil 40. výročie svojho založenia, s dirigentkou Janou Kucharovou a sólistkou Helenou Farkašovou, bolo nezabudnuteľným zážitkom. Oba zbory v závere spoločne zaspievali hymnickú pieseň E. Suchoňa Aká si mi krásna.

Po koncerte sa ujal slova primátor, ktorý sa poďakoval vedúcej budapeštianskeho speváckeho zboru Zuzane Hollóssyovej, spevákom i obom dirigentom za krásne melódie a v krátkosti nás poinformoval o významnom roku 2018. Šurany totiž v tomto roku oslavujú 880. výročie prvej písomnej zmienky o meste z 3. septembra 1138 v listine uhorského kráľa Bela II.

Vyjadril tiež svoju vďaku predsedníčke Slovenskej samosprávy IV. obvodu Budapešti Anne Kutňanskej, že so svojou malou delegáciou navštívila ich mesto. Novú Pešť totiž založili dvaja židovskí bratia, rodáci zo Šurian, Izák a Bernát Lővy. Keď v roku 1823 prevzal Izák otcovu továreň na výrobu kožených podrážok, rozhodol sa, že ju premiestni do Pešti, lebo mal pre svoj pôvod problémy v podnikaní, hlavne trh v Nových Zámkoch mu hádzal polená pod nohy. Avšak v Pešti nedostal povolenie sa usadiť, nakoľko v tej dobe to židovským podnikateľom nepovoľovali. Rozhodol sa preto, že severne od Pešti, v neobývanej časti, ktorá patrila Károlyiovcom, (ako aj okolie Šurian), postaví svoju továreň na spracovanie kože. Dohodol sa s grófmi o odkúpení tohto územia, ale do kúpnej zmluvy zahrnul aj určité privilégiá, a síce slobodu vierovyznania, slobodu podnikania a tiež samosprávu. Okrem toho, že dal meno Novej Pešti a z vlastných zdrojov postavil synagógu, sa stal aj prvým, vďaka svojej štedrej charite, veľmi váženým sudcom Novej Pešti.

Program bol ukončený zápisom do Pamätnej knihy mesta Šurany a pozvaním zborov na večeru.

Markéta Tóth Urbaničová

Foto: autorka/členovia zboru

NEMZ-CISZ-18-0072