Prejavom predsedu maďarského Národného zhromaždenia Lászlóa Kövéra a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka sa v sobotu 19. mája 2018 v Malom Kereši začali oslavy tristoročného výročia znovuosídlenia tohto dolnozemského mesta v Báčsko-malokumánskej župe Slovákmi.

Začiatkom výročného programu v Deň zakladateľov mesta slávnostne vyvesili vlajky dvoch štátov a mesta, následne položili vence úcty k reliéfu Wattayovcov. Pred kultúrnym programom hostí a účastníkov pozdravil primátor mesta László Domonyi. Po privítacích slovách predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Malom Kereši Zuzany Gmoserovej predsedovia dvoch parlamentov spolu odhalili pamätný reliéf v slepom okne miestneho evanjelického kostola, v ktorom kedysi pokrstili aj slávneho básnika Sándora Petőfiho (ako Alexandra Petroviča). Dielo sochára Gézu Széri-Vargu zobrazuje davy nespočetných Slovákov, ktorí sa pred tristo rokmi rozhodli opustiť svoj rodný kraj a hľadali si ľahšie živobytie na Dolnej zemi. Do zničeného Malého Kereša pozvali zemepáni Wattayovci slovenských kolonistov zo severných žúp Uhorska, ako napríklad z Oravy, Tekova, Turca, Nitry, Hontu a Novohradu, ale podľa malokerešských priezvisk v rámci druhotnej kolonizácie prišli noví osadníci aj zo slovenských obcí Peštianskej župy (napríklad z Čuváru, Domonyu a pod.). S predstaviteľmi nových obyvateľov mesta Wattayovci podpísali zmluvu 19. mája 1718. Kerešania práve preto tento deň vyhlásili už skôr za Deň zakladateľov mesta a pamätný rok pri príležitosti tristoročnice plný mnohých zaujímavých programov tiež nie náhodou odštartovali práve 19. mája 2018.

Na spomienkovej slávnosti predseda NR SR Andrej Danko povedal, že slovenský a maďarský národ spolu žijú viac ako tisíc rokov. „Jazykovedci, historici a verím, že aj moderne zmýšľajúci politici sa isto zhodnú na tom, že oba národy sa po dlhé stáročia navzájom kultúrne aj spoločensky obohacujú, a tým prispievajú k rozvoju spoločného stredoeurópskeho priestoru.“

Predseda parlamentu sa poďakoval aj za prístup Maďarska v téme podpory a zachovania slovenskej komunity, ktorá reprezentuje záujmy Slovákov v Maďarsku. „Na margo slovensko-maďarských vzťahov by som chcel vyzdvihnúť skutočnosť, že na Slovensku sme dokázali prejaviť vysokú politickú kultúru. V koaličnej vláde konštruktívne spolupracuje národná strana Slovákov a strana maďarskej národnostnej menšiny. Je to dôkaz toho, že sme pripravení a ochotní spolupracovať pre blaho Slovákov aj Maďarov. Verím, že tento pozitívny príklad nájde trvalú odozvu na oboch stranách rieky Dunaj aj v budúcnosti.“

Podľa predsedu maďarského parlamentu 300. výročie príchodu Slovákov do Malého Kereša je trojitou slávnosťou. Je to jednak oslava Maďarov, ktorí zvíťazili nad osmanskou ríšou a tak zachránili kresťanskú Európu. Zároveň je rovnako oslavou Slovákov, pretože Malý Kereš za svoje znovuzrodenie môže ďakovať práve vitalite, práci a obetavosti prisťahovaných Slovákov. László Kövérprízvukoval, že miestna slovenská komunita – rovnako ako maďarská komunita na Slovensku – dokázala, že aj napriek všetkým historickým krivdám a nespravodlivostiam je možné zostať verným pomocou viery a práce, ktoré vytvárajú hodnoty súčasne k slovenskému materinskému jazyku a kultúre, k slovenskej materskej krajine a zároveň aj k Maďarsku. Táto dnešná oslava je aj európskou slávnosťou, pretože aj prípad Malého Kereša je dôkazom toho, že obyvatelia Európy môžu čerpať silu vždy iba sami zo seba – dodal predseda maďarského Národného zhromaždenia.

Šéf slovenského zákonodarného zboru pri slávnostnej príležitosti absolvoval s predsedom maďarského parlamentu neformálny obed, pričom sa stretol aj s predstaviteľmi slovenskej komunity v Maďarsku. Na oslavách sa zúčastnili aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, nový slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik a do Malého Kereša zavítal na vzácnu udalosť aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík.

Tradične sa s Dňom zakladateľov mesta konal v Malom Kereši populárny Závinový festival, do ktorého sa tohto roku nominovalo dvadsaťpäť skupín. Zrodili sa rôzne „diela“, jeden miestny tím sa napríklad odhodlal v znamení výročia upiecť ríteš v tvare čísla 300. Medzičasom na javisku rad radom vystupovali rôzne kultúrne telesá, jednak miestne, ako aj z okolitých obcí. Slovenskému folklóru boli venované bloky miestneho Slovenského národnostného speváckeho zboru a citarovej kapely, ako aj Speváckeho zboru Rozmarín z Dabašu-Šáre. Šáranky, ktoré sú tiež expertky v príprave závinov, pochopiteľne nielen spievali, ale šikovne ťahali a plnili aj cesto závinov. Prezradili nám, že na malokerešský festival chodia už pätnásť rokov. Na tohtoročné veľkolepé podujatie zavítali naši rodáci, i záujemcovia z iných kútov krajiny. Stretli sme tu napríklad členov Klubu slovenských dôchodcov z Budapešti, ako aj delegáciu Slovákov z pilíšskej Čobánky.

„Reliéf na kostole sa mohol zrodiť vďaka ochote a pomoci bývalého ministra ľudských zdrojov Zoltána Balogha, ktorý z vlastného fondu poskytol financie na jeho zrealizovanie. Nesmierne nás tešilo, že nás navštívili predsedovia obidvoch parlamentov. Andreja Danka očarila naša archaická slovenčina a bol veľkorysý, daroval našej slovenskej komunite jeden televízor a vyše dvadsať ďalších audiovizuálnych aparátov. Ja osobne som od neho dostala plaketu Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj keramiku. Rozhodla som sa dať spraviť zmenšené kópie reliéfu na kostole, ktoré darujem tým našim aktivistom, na ktorých sa vždy dá spoľahnúť. Samozrejme, pošlem z nich aj predsedom parlamentov Slovenskej republiky a Maďarska, ako aj Zoltánovi Baloghovi,“ uviedla pre Ľudové noviny Zuzana Gmoserová, ktorá okrem slovenského zboru mesta stojí aj na čele občianskej organizácie Slovákov v Malom Kereši.

V meste počas pamätného roka uskutočnia sériu rôznych programov od koncertov populárnej, či vážnej hudby až po Oberačkový a národnostný festival.

Na záver iba jedna poznámka: škoda, že v Malom Kereši, v ktorom v roku 2011 počas sčítania obyvateľstva sa vyše 1100 osôb hlásilo k slovenskej národnosti, na novom reliéfe síce figuruje, že noví osadníci mesta v roku 1718 boli Slováci, avšak práve úcta k nim by si zaslúžila, aby text na pomníku bol uvedený aj v slovenčine.

slovenskezahranicie.sk, origo.hu, – CsL

Foto: MTI, bacsmegye.hu, autor